Anatoli Petrovich Bugorski sa narodil 25.6.1942. Vyštudoval jadrovú fyziku, dostal prácu v Protvine ako výskumník v Inštitúte pre vysokoenergetickú fyziku. Pracoval s najväčším Sovietskym urýchľovačom častíc, ktorý nesie názov U-70 Synchrotron. 13.teho júla 1978 mal skontrolovať súčiastku vnútri urýchľovača, ktorá vykazovala známky poruchy. Ochranné systémy však zlyhali.
Bugorski sa trápil s porušenou súčiastkou. V trubici, kadiaľ prechádzajú častice, mal celú hlavu. Systémy ukazovali, že urýchľovač je v tomto čase nepoužívaný a bezpečný pre prístup a kontrolu. Nikto nečakal, a Bugorski už najmenej, že sa potrubím zrazu preženie protónový lúč s energiou 76 GeV(gigaelektrónvolt).
„Videl som svetlo, žiarilo viac než 1000 Sĺnk, ale necítil som nijakú bolesť.“ Dostal zásah do ľavej polovice tváre. Lúč mal takmer rýchlosť svetla. Spálil mu kosti, aj mozgové tkanivo, na ktoré narazil. Keďže dávka radiácie bola priveľká, previezli ho na kliniku do Moskvy, kde lekári sledovali následky nehody. Cestou mu zasiahnutá tvár napuchla.
Foto:futurism.com
Doktori mu veľkú nádej na prežitie nedávali. Nie len že dostal vysokú dávku radiácie, ale zasiahla mu mozog. Odhadovali mu pár dní, nanajvýš pár týždňov života. Bugorski však prežil, a dokončil si aj doktorát. Zranenie ho pripravilo o sluch ľavého ucha. Hovorí, že počuje len neprestajný slabý hluk, ako ozvenu jeho stretu s lúčom. Ľavá polovica tváre je paralyzovaná, pretože lúč doslova spálil nervy.
Dvakrát do roka chodieval na kontroly do Moskvy. Mimo iného tiež stretával obete nehôd spojených s radiáciou. Vyše desať rokov nemohol o svojom zranení rozprávať, pretože Sovietsky zväz sa snažil utajovať svoju prácu ako to len šlo. Časom si však začali ľudia všímať že zasiahnutá ľavá polovica tváre sa ako keby dostala z pod vplyvu času. Vyzerala dokonca mladšie, ako keď došlo k zásahu protónovým lúčom.
Ľavá strana tváre je viditeľne bez vrások
Foto:alchetron.com
Po páde komunizmu sa pokúšal presvedčiť úrady, že je zdravotne ťažko postihnutý, aby si mohol zaobstarať lieky na epilepsiu zdarma. V roku 1996 sa dokonca snažil dostať na štúdium do západného sveta, ale nemohol si dovoliť opustiť Protvino.
Radiácia nijako neovplyvnila Bugorskeho ostatné časti tela. Je ženatý, a so svojou manželkou Verou Nikolaevnou majú zdravého syna Petra.
