Všetky príspevky od

David Kubek

Anatoli Bugorski: Muž, ktorý vopchal hlavu do urýchlovača častíc. Jeho tvár vyzerá, ako by nestarla…

Anatoli Petrovich Bugorski sa narodil 25.6.1942. Vyštudoval jadrovú fyziku, dostal prácu v Protvine ako výskumník v Inštitúte pre vysokoenergetickú fyziku. Pracoval s najväčším Sovietskym urýchľovačom častíc, ktorý nesie názov U-70 Synchrotron. 13.teho júla 1978 mal skontrolovať súčiastku vnútri urýchľovača, ktorá vykazovala známky poruchy. Ochranné systémy však zlyhali. Pokračovať v čítaní

Nastal čas varovať ženy pred skutočnými rizikami pôrodov: myslia si to pôrodníci vo Veľkej Británii

Pôrodníci vo Veľkej Británii sa v lete zišli, pretože potrebovali prediskutovať chúlostivú tému. Rozhodovali sa, či by mali ženy informovať a varovať pred všetkými rizikami prirodzeného pôrodu. V prípade cisárskeho rezu sú povinní varovať ženu pred všetkými nevýhodami – napríklad zvýšená doba uzdravovania sa. V tejto krajine však nemajú právo informovať ženu o rizikách prirodzeného pôrodu, aj pokiaľ ide o špecifické individuálne komplikácie. Zakazujú im to ich vlastné predpisy. Pokračovať v čítaní

Niekoľko zaujímavostí o nukleárnom odpade, ktorý mnohým ochrancom prírody nedá spávať

V dnešnom svete treba elektrinu na každom kroku. Ľudstvo bez nej by bolo – priznajme si – stratené, a jej výrobu zabezpečujú rôznorodé zdroje. Nie všetky sa stretávajú so všeobecným súhlasom. Máme teraz na mysli jadrové elektrárne. Patria zrejme k najvýkonnejším výrobcom, akých momentálne poznáme, no ich vplyv na okolie je stále pretriasanou témou. Každý z nás pozná určite dva prípady, kedy došlo k zlyhaniu – Černobyľ a Fukušima. Bezpečnosť je v jadrových elektrárňach prvoradá. O vzniknutom odpade je tu pár zaujímavých faktov. Pokračovať v čítaní

Všimli ste si, že táto zima sa na zimu podobá viac ako tie predošlé? Tu je vysvetlenie prečo to tak je

Všade počúvame o globálnom otepľovaní, o zvyšujúcej sa teplote na póloch, katastrofách, ktoré to prináša, hynúcich živočíšnych druhoch závislých na zime, snehu a ľade. No po niekoľkých rokoch príde zima, kedy teploty dlhodobejšie klesajú pod bod mrazu, a snehu je o dosť viac než sme boli za posledné roky zvyknutí. Prečo je tomu tak? Začula nás snáď Perinbaba, keď sme sa sťažovali, že zimy už nie sú, čím bývali? Pokračovať v čítaní

Ohyb svetla v gravitačnom poli, alebo inak povedané: prečo dokážeme vidieť hviezdy za Slnkom?

Nadpis možno znie hrozivo, no rozpráva o zaujímavom prírodnom fenoméne. Nebudeme sa trápiť žiadnymi rovnicami ani ničím podobným, jednoducho sa len pozrieme na jeden z najobľúbenejších dôkazov Einsteinovej teórie relativity. Viete, že nie všetky hviezdy na nebi, ktoré v noci vidíme, sú tam, kde ich my vidíme? Dokonca to, že nemusia ani existovať? Pokračovať v čítaní

Jeden z najznámejších stromov na svete vyvalený: Kalifornský tunelový strom nevydržal silnú búrku

Ikonická sekvoja v Kalifornskej Sierre Nevade bola už vyše 1000 rokov stará. Dutý strom vítal návštevníkov, ktorí cez jeho dutú časť mohli prechádzať na autách. V nedeľu sa Kaliforniou prehnala silná zimná búrka, ktorá bola na strom už asi príliš. Pokračovať v čítaní

Deň, ktorý sa zapísal do histórie: 18-teho apríla 1930 nemala BBC pre svojich poslucháčov žiadne správy

Predstava dňa, kedy by v televízii nešli správy na žiadnej stanici, sa asi mnohým zdá nereálna. V dnešnej dobe sa stále niečo deje. Médiá nám podávajú informácie o dianí vo svete (nehľadiac nakoľko sú pravdivé) v obrovskom množstve.
Pokračovať v čítaní

„Dajte mi pevné miesto vo vesmíre a ja pohnem Zemou.“ Mocná matematika zákonu páky od Archimedesa na veľmi názornom videu

Jeden slávny Grék raz povedal „Dajte mi pevné miesto vo vesmíre a ja pohnem Zemou.“ Ak ste tento výrok nepočuli, vraj ho raz povedal Archimedes. Toto meno je už asi trošičku známejšie. Samozrejme, jeho prirovnanie je zveličené, ale po prezretí videa uvidíte, že v zásade neklamal, ani sa veľmi nemýlil. Pokračovať v čítaní

Zázračná borovica: tsunami z roku 2011 prežila v Japonsku ako jediná zo 70 000 stromov v lese

Všetci si pamätáme hrozné správy, ktoré zahltili médiá hneď po katastrofe. Internet bol plný videí priamo od ľudí „z akcie“. V každých správach komentovali udalosti z krajiny vychádzajúceho slnka. Číslo ľudí, ktorí neprežili, stále narastalo, vyčísľovali sa škody, a aby toho nebolo málo, svet strašila Fukušima – poškodená jadrová elektráreň.
Pokračovať v čítaní