Foto: Eva Frantová

Oplatí sa štúdium v zahraničí? V čom je iné ako na Slovensku a aké máme možnosti?

Slovenskí študenti nemusia nadávať na školy u nás. Ak sa niekomu nepáči, má možnosť na zmenu. V zahraničí.

„Po bakalárskom štúdiu na Slovensku som chcel nejakú zmenu,“ povedal mi Adam a dodal, „na internete som si našiel niekoľko agentúr, ktoré takúto možnosť sprostredkúvajú. Už dlhšie som rozmýšľal o Dánsku, pretože škandinávske krajiny majú veľmi dobrú životnú úroveň a ich vzdelávací systém je kompletne iný, na aký sme zvyknutí na Slovensku alebo v Česku. Kontaktoval som agentúru a za malý poplatok mi ponúkli informácie o štúdiu a poslali prihlášku do škôl.“

Foto: Adam Šípoš

Adam: „Počas štúdia v zahraničí nie ste vo svojej komfortnej zóne. To vás však môže posilniť.“

Spomínané krajiny majú celkom odlišne nastavený ich vzdelávací program: „U nás si školský systém zakladá na učení sa poučiek. Dánsky je založený na aplikovaní týchto definícii do praxe. Samozrejme, musíme mať prehľad aj o o teórii, ale nechcú od nás, aby sme sa ich učili naspamäť,“ povedal mi slovenský študent v Dánsku a pokračoval, „Na skúškach používame všetky materiály, ktoré považujeme za vhodné. Knihy, poznámky, prezentácie z prednášok atď. Jediné, čo je zakázané, je internet.“

Foto: Adam Šípoš

V zahraničí učitelia (respektíve tvorcovia školského systému) chápu, že omnoho dôležitejšie, ako memorovanie nezmyselne dlhých poučiek, je správne použitie informácií v praxi. Aj podľa Adama je to rozhodne efektívnejší spôsob výučby. Dôležité je, že podmienky na prijatie na takúto univerzitu nie sú vôbec zložité, podľa Adama: „Musíte spraviť certifikát z anglického jazyka minimálne na úrovni B2. Potom už len čakáte na rozhodnutie zo zahraničnej univerzity.“ Väčšinou požadujú ešte aj motivačný list alebo odporúčanie z prechádzajúcej školy.

Na zahraničnú univerzitu sa môžete dostať prakticky kdekoľvek. „Ak máte peniaze aj na tie najlepšie na svete. Nie je to však len o škole. Musíte začať život bez rodičov, sestier, bratov a priateľov. A to nemusí byť pre každého. Ďalšou prekážkou môžu byť financie. Každý, kto chce ísť študovať do zahraničia by mal mať našetrené na život v cudzej krajine.,“ vyjadril sa tiež Adam.

Adam: „Možností máme na Slovensku veľa, stačí len hľadať.“

Dánsko je pre mladých Slovákov zrejme populárna destinácia. Aj Dominika sa rozhodla pre štúdium práve tam: „Príliš veľa mojich kamarátov bolo počas skúškového na pokraji psychického zrútenia. Chcela som predísť takejto ujme, tak som si zvolila najšťastnejšiu krajinu sveta,“ prezradila mi optimisticky jej prvotné vízie a dovysvetlila, „najlepšie na škole bolo to, že nás nenútili chodiť na hodiny. Chodíte tam, lebo chcete a nie preto, že musíte.“ Dominika však v súčasnosti už v Dánsku neštuduje: „Môj problém bol, že mi nesadol odbor. Klasicky, na internete to znelo lákavejšie, než aká bola realita. Ani krajina sa mi nepáčila tak, ako som čakala.“ Dominika momentálne pracuje v Bratislave a plánuje sa prihlásiť na vysokú školu na Slovensku.

Foto: Adam Šípoš

Do odlišnej krajiny sa rozhodla odísť študovať Radka. Po bakalárskom stupni na Slovensku si vybrala si Londýn. Jej rodičia boli pred odchodom prekvapení z dcérinho rozvrhu. Radka má totiž školu len dva dni v týždni, a to len dva predmety, pričom ide o denné štúdium. Radka však rýchlo zistila, že to nebude také ľahké, ako to na niekoho môže pôsobiť. „Niekedy som v škole aj v sobotu a v nedeľu,“ povedala mi. Okrem toho, že zadania na projekty sú veľmi zložité, v škole zostáva aj z iného dôvodu. Vraj sa jej tam veľmi dobre pracuje, pretože majú skvelé vybavenie. Úlohy, ktoré spracúva sú navyše kreatívne, a tak si ich po spracovaní môže pridať priamo do svojho portfólia.

Foto: Eva Frantová

Eva: „Na svoj prvý Erasmus spomínam ako na najväčšiu skúšku života.“

Posledná študentka, ktorá skúsila štúdium v zahraničí a odpovedala na moje otázky je Eva. Tá využila iné možnosti. Možnosti, ktoré ponúkala jej univerzita a prostredníctvom programu Erasmus spoznala viacero krajín. „Na vysokú školu som prišla veľmi mladá, mala som ledva 18 a veľa ideálov. V druhom ročníku som sa cez Erasmus dostala do Hamburgu. Život sa mi obrátil naruby a moje presvedčenie, že sa o seba dokážem postarať a som absolútne sebavedomá schopná mladá žena sa absolútne vyvrátilo. Bola som sama v obrovskej krajine bez priateľov a rodiny a musela som si poradiť.,“ zaspomínala si.

Foto: Eva Frantová

Eva: „Zistila som, že svet je naozaj plný možností, len sa ich treba chopiť.“

Po dokončení bakalárskeho stupňa sa rozhodla pre zmenu opäť znova. „Zimný semester 4. ročníka som strávila ako CEEPUS študent v Chorvátsku. Tu som si našla druhú rodinu, cítila som sa ako doma, vedela som, že to čo robím, že cestujem, spoznávam nových ľudí a samu seba je to, čo ma napĺňa. Hneď odtiaľ som však vo februári odišla stráviť svoj letný semester znovu ako erasmus študent v rakúskom Eisenstadte,“ prezradila mi Eva a doplnila, „na Erasme v Rakúsku som absolvovala niekoľko interview cez skype a jedna z firiem ma prijala ako svojho stážistu, a tak som nasledujúce 4 mesiace strávila v španielskej Valencii. Za jeden rok som žila v štyroch krajinách, a aj keď to bolo veľakrát ťažké, bol to ten najlepší rok v mojom živote.“

Foto: Eva Frantová

Foto: Eva Frantová

O Erasme sa však už tiež všeličo nahovorilo. Niektorí slovenskí študenti si túto možnosť vyberajú len kvôli zábave. „Erasmus je taký, aký si ho dotyčná osoba spraví. Niekto cestuje, iný sa zabáva, iný veľa študuje. Ide o to, aké predmety si navolíte, aké prísne kritériá má daná škola a aký študent na Erasmus odíde. Ja som sa aj zabavila, aj pocestovala a občas som študovala aj po víkendoch či počas vianočného voľna doma. Opiť sa dá predsa i na Slovensku,“ povedala mi Eva svoj postoj k spomínaným názorom.

Foto: Eva Frantová

Možnosti, ktoré má slovenský študent sa rozhodne oplatí využiť. Ako ste sa mohli dočítať, nezoberie vám to skoro nič, len mnoho dá. Zážitkov, poznatkov, skúseností, nových ľudí a možno aj iný pohľad na život.

Vaše komentáre sú vítané

Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť