V prvej časti, ktorú môžete nájsť tu, sme sa takmer nepohli z gemerského regiónu. V časti druhej Vás necháme nahliadnuť do tajov opustených tunelov na severnej a východnej časti našej krajiny, poďme na to.
Trasa Žilina – Košice
Na tejto najfrekventovanejšej trase v bývalom Československu (Košice – Žilina – Bohumín – Praha) sa na našom území nachádzajú tri tunely, ktoré si svoje takpovediac odslúžili. Už pred desaťročiami boli nahradené novšími, modernejšími a hlavne dvojkoľajnými tunelmi, ktoré slúžia dodnes.
Starý kraľovanský tunel (401 m)
Tento tunel bol postavený v roku 1871 a slúžil až do roku 1950. Za tú dobu bol dvakrát vážne poškodený, a to počas 2. sv. vojny. Najprv v ňom bol v roku 1944 vykoľajený vlak (rušeň a 26 vagónov so železnou rudou) príslušníkmi odboja, druhýkrát bol poškodený Nemcami pri ich ústupe v apríli 1945. Po opustení tunela (1949) si ho na dlhší čas prenajal podnik Liptovské Mliekarne na skladovanie syrov. Tiež sa využíval ako sklad pri výstavbe Krpelianskej priehrady a taktiež ako sklad zeleniny.
Zaujímavosťou je, že takmer celý tunel bol pokrytý bez obmurovky, čiže často pripomína viac jaskyňu než tunel. V tuneli je veľmi vysoká vlhkosť a jeho steny sú dodnes pokryté sadzami z čias parnej prevádzky. Tento starý tunel disponuje ešte ďalšou zaujímavosťou – nachádza sa v ňom otvor, ktorý je prechodom do úzkych jaskynných chodbičiek.
Kraľovanský portál sa nachádza cca 80 m naľavo od momentálne používaného dvojkoľajného tunela na úrovni hlavnej cesty. Je veľmi dobre prístupný a nachádza sa v ňom obdĺžnikovitý otvor. Krpeľanský portál pri stavbe priehrady zamurovali tehlami a zavreli drevenou bránou. Vyústenie tunela nakoniec zaviezli horninou a postavili nad ním hlavnú cestu.
Foto: via geocaching.com
Foto: via prazsketramvaje.cz
Margecanský tunel (421 m)
Tunel, ktorý sa nazýva aj Rolovský, bol postavený v roku 1872. V januári 1945 bol taktiež poškodený ustupujúcimi Nemeckými vojskami. Po otvorení prevádzky novovybudovanej trate ešte slúžil na trati starej, ktorá sa využívala pri výstavbe vodného diela Ružín. Dno tunela bolo po odstránení koľajníc vybetónované.
Aktuálne slúži ako príchodová cesta k chatovej oblasti Kozinec. Aj tento tunel má značnú časť zo svojej dĺžky postavenú bez obmurovky. V roku 1985 bol tunel zapísaný do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR ako technická pamiatka.
Namiesto tohto tunelu boli pri stavaní dvojkoľajnej trate postavené až dva tunely (Ružínsky a Bujanovský; prvý z nich je najkratší a druhý najdlhší dvojkoľajný na Slovensku). A prečo až dvomi? Pretože okrem novej Trate družby sa začalo aj s výstavbou vodného diela Ružín a pôvodná trasa bola odklonená.
naľavo nový, napravo starý tunel
Foto: via instantstreetview.com
Foto: via keturist.sk
Foto: via keturist.sk
Starý ťahanovský tunel (277 m)
Tento tunel bol postavený v roku 1870. Koncom 2. sv. vojny zažíval krušné časy. Aj tu v tom mali prsty ustupujúce nemecké jednotky. Tentokrát však výbuchom poškodili stabilitu celého horského svahu, čo viedlo k zosuvom pôdy. Tunelová rúra bola zavalená na troch miestach a zosunuté svahy boli aj nad oboma portálmi, čím zabraňovali vstupu do tunela.
S uvoľňovaním tunela sa začalo v marci 1945 a obec Ťahanovce povolala na rekonštrukciu aj baníkov zo vzdialenejších miest. Železničná trať sa nemohla vyradiť na dlhšiu dobu z prevádzky, a preto sa rozhodlo o postavení provizórnej trate okolo tunela, kým sa ten nevyčistí. Jeden oddiel robotníkov teda čistil tunel a druhý staval preložku trate.
Oprava tunela bola ukončená v roku 1946, no po zdvojkoľajnení Trate družby bol v roku 1955 vyradený z prevádzky. Do roku 1989 sa tunel používal ako sklad ovocia a zeleniny. Obidva portály aj s tunelom sú zachované, ale až donedávna bol prístup doň zamedzený mohutnými železnými bránami.
košický portál
Foto: via urbanexploration.sk
Foto: via urbanexploration.sk
staršia fotka – nový tunel spolu so starým (ešte má bránu)
Foto: via Miroslav Kožuch, 18.4.2004
Tunel vo Vyšných Hágoch (170 m)
Áno, aj v našich veľhorách nájdeme jeden opustený tunel. Osobná doprava tadiaľ nešla, za to doprava potravín a ďalšieho tovaru pre pľúcne sanatórium viedla práve týmto tunelom. Nachádza sa na bývalej vlečke zo železničnej stanice Vyšné Hágy (asi 500 m od Výhybne Vyšné Hágy). Vlečka bola postavená v prvej fáze výstavby spomínaného sanatória v rokoch 1934 – 1935.
Tunel má vchod iba z jednej strany. Na druhej strane sa nachádza suterén sanatória. Zánikom nákladnej dopravy na Tatranských električkách a zubačkách (TEŽ) pôvodná funkcia tunela zanikla a dnes sa využíva na vývoz odpadu z liečebného ústavu. Okrem svojej netradičnej funkcie jej patrí aj jeden rekord – je najvyššie položeným tunelom na Slovensku (1110 m n.m.).
Foto: via mylittlethings.blog.cz
Existuje aj prípad, kedy nejaký tunel u nás nebol používaný, no napokon to malo šťastný koniec. Lupkovský tunel na severe Slovenska pri Medzilaborciach je takýmto pozitívnym príkladom. Jediný tunel u nás, do ktorého vojdete na Slovensku a vyjdete v inej krajine (v Poľsku), nebol dlhé roky používaný. V roku 1977 na ňom bola zastavená osobná a v roku 1988 aj nákladná doprava. Avšak v rokoch 1995 – 1996 sa uskutočnila komplexná rekonštrukcia a znovu sa spustila nákladná doprava, ktorú neskôr nasledovala aj osobná. Odvtedy boli obidve znovu zrušené, ale tunel je naďalej využívaný pri príležitostných odklonoch iných tratí.
Foto: via sk.wikipedia.org
Každý tunel má ten svoj príbeh a každý stojí za povšimnutie. Je škoda, že niektoré naše tunely už iba chátrajú. Niektoré sa už zrejme zachrániť nedajú, ale pri niektorých by mohlo byť skvelým riešením premena na cyklotrasy. Už to funguje v Slavošovskom tuneli a čoskoro by sa mohol pridať tunel Ožďanský. Na ťahu by snáď mohli byť aj ďalšie. V zahraničí sa bežne bývalé železničné trasy menia na cyklotrasy. V USA vzniklo takouto formou viac ako 20 tisíc km cyklistických chodníkoch a napr. v takom Španielsku ich v roku 2010 evidovali skoro 2 000 km. Takéto využitie by sa uplatnilo isto aj u nás. O prírodných krásach našej krajiny popri zabudnutých koľajniciach nepochybuje azda nikto a každým tunelom by taká trasa predsa dostala špeciálny punc.
zdroj: rail.sk
zdroj: rail.sk
