Čo zistili o vesmíre naši predkovia a čo je všeobecne najväčším problémom astronómov?
Astronómia s matematikou sa pokladajú za najstaršie vedy. Už v období praveku sa ľudia riadili dňom a nocou, určovali si rok. No vtedy ešte nevedeli, že žijú na zemeguli, ktorá obieha okolo Slnka a Mesiac obieha práve okolo Zeme. V ranom období sa astronómia zaoberala pozorovaním a predpovedaním pohybov viditeľných telies – Slnka, Mesiaca a hviezd na nebi.
Foto: sciencephoto.com
Už v 6. storočí pred Kr. za pomoci veľmi jednoduchého uhlomeru a palice zistili, že Zem je guľatá. V 3. storočí pred Kr. odmerali jej obvod a o ďalších 100 rokov prišli na to, v akej vzdialenosti je od nás Mesiac a vedeli určiť i jeho polomer. V stredovekom svete astronómia stagnovala. Až do konca obdobia stredoveku si ľudia mysleli, že všetky hviezdy sú od nich vzdialené rovnako. Astronomické objavy sa začali rýchlo množiť po vynájdení ďalekohľadu. Do konca 19. storočia boli objavené všetky veľké planéty slnečnej sústavy. Astronómovia poznali ich veľkosť, vzdialenosť od Slnka, dobu obehu okolo Slnka i hmotnosť. Vypočítali tiež hmotnosť samotného Slnka, ktorá bola tristo-tisíckrát väčšia ako hmotnosť Zeme.
Foto: plus.google.com
Čo je vskutku najväčším problémom astronómie?
Astronómov od počiatkov skúmania až po súčasnosť trápi ten istý problém. Je ním skúmanie vzdialenosti pozorovaných telies od nás. Preto nikdy nevieme, ktoré hviezdy na oblohe majú najväčší žiarivý výkon, svietivosť. V astronómii sa používa pojem hviezdna magnitúda. Vyjadruje pozorovanú jasnosť hviezdy. Najjasnejšou hviezdou nočnej oblohy je Sirius, nachádzajúca sa v súhvezdí Veľký pes, patriaca medzi najbližšie hviezdy k Slnku. Jednotkou vzdialenosti je svetelný rok (angl. light year). Ak je napríklad hviezda Sirius vzdialená od Zeme 9 svetelných rokov, znamená to, že jej svetlo príde na Zem za 9 rokov. Určovanie vzdialenosti vo vesmíre je kľúčovou záležitosťou.
Foto: architizer.com
V súčasnosti po 5000-ročných aktivitách vieme, že nás vesmír neprestajne klame. Najvýznamnejšími astronomickými javmi v staroveku i v stredoveku boli pozorovanie Slnka, Mesiaca, planét Venuša, Jupiter a Mars a následne hviezd, predovšetkým Sirius, Canopus a Arcturus (Arktúr). Občas sa však stalo, že aj Mesiac bol v noci prežiarený bolidom (výnimočne jasným meteorom) a planéty i počas dňa viditeľnými kométami. Dnes už vieme, že tieto úkazy sú rozhodne zanedbateľné.
20. storočie plné prekvapení, každá odpoveď prináša nové otázky
V roku 1936 astronómovia zistili, že existujú hviezdy veľkej hmotnosti, ktoré na konci svojho aktívneho života vybuchujú ako supernovy. V roku 1963 sa v spolupráci optických a rádiových observatórií podarilo objaviť extrémne jasné objekty kvazary. Pretože sú príliš vzdialené, veľmi jasné a zdanlivo malé, sú užitočné pri určovaní vzdialeností.
Messierov objekt 1-Krabia hmlovina, pozostatok supernovy SN 1054
Foto: nasa.gov
V roku 1980 sa prišlo na to, že okrem viditeľných vesmírnych telies, ktoré sú tvorené žiarivou hmotou, existuje aj zvláštna zložka vesmíru, ktorá je priehľadná a neviditeľná – tmavá hmota. V danom objeme vesmíru však táto tmavá hmota predstavuje päťkrát viac hmoty ako hmota baryónová – žiarivá. Tmavá hmota podľa gravitačného zákona pôsobí aj na hmotu žiarivú.
Ďalšie prekvapenie sa udialo v roku 2008, kedy astronómovia zistili, že vesmír obsahuje ešte ďalšiu hmotnú zložku – temnú alebo skrytú energiu. Jej podiel na celkovej vesmírnej hmote dosahuje približne 70 %. Temná energia je dokonale neviditeľná a je definovaná ako energia, ktorá je zodpovedná za zrýchľovanie tempa rozpínania sa vesmíru.
Foto: nasa.gov
Jiří Grygar, významný český astronóm a astrofyzik tvrdí, že nás veľmi pravdepodobne najväčšie objavy v astronómii iba čakajú. Najpodstatnejšie informácie o vesmíre sú pred nami rozumne ukryté. Po každom vyriešenom probléme sa vytvoria minimálne tri závažné otázky, na ktoré sa hľadajú následne riešenia.
Foto: pixabay.com
Niektorí astronómovia sú toho názoru, že galaxie sa budú aj naďalej vzďaľovať a vesmír sa bude stále rozpínať. Ostatní si myslia, že nastane katastrofa – veľký kolaps (angl. Big Crunch), ktorý zastaví rozpínanie vesmíru a začne sa jeho zmršťovanie. Veľký kolaps je prakticky opakom veľkého tresku.
„The universe seems neither benign nor hostile. Merely indifferent to the concerns of dry puny creatures as we are.“
Foto: twitter.com
zdroj: vtm.zive.cz
