Zem, ako stred vesmíru alebo tajomná látka flogiston zodpovedná za horenie. Vedecký pokrok má aj svoju odvrátenú tvár lemovanú mylnými teóriami, z ktorých mnohé pretrvali celé stáročia...
1. Ťažšie predmety padajú rýchlejšie
Padajú ťažšie predmety rýchlejšie ako tie ľahšie? Dnes samozrejme vieme, že nie. Geniálny grécky filozof Aristoteles zo Stageira si však myslel pravý opak. Až koncom 16. storočia zhromaždil Galileo Galilei dôkazy pre svoju teóriu, že gravitácia urýchľuje všetky objekty rovnako. V 17. storočí zašiel preslávený Isaac Newton ešte o krok ďalej, keď opísal gravitáciu ako príťažlivosť medzi dvoma telesami.
Posledné slovo o gravitácii povedal len pred sto rokmi ďalší génius – Albert Einstein, ktorý v nej videl zakrivenie v časopriestore. Aj dnešné fyzici a ďalší vedci pátrajú po ešte presnejšom vysvetlení gravitácie, ktoré by správne a dostatočne zlučovalo poznatky o objektoch na báze mikroskopickej, makroskopickej a dokonca aj subatomárnej.
2. Stvorenie sveta v roku 4004 pr. nl
V súčasnosti sú vedecké poznatky verejnosti zvyčajne sprostredkované formou recenzovanej práce publikovanej v niektorom z vedeckých časopisov alebo webov. Dlho však bol jediný oficiálne uznávaný „vedecký názor“ obsiahnutý v jedinej knihe – Biblii.
Po mnoho storočí bolo Písmo sväté považované za jedinú autoritu v otázke vzniku a pochopenia sveta, života alebo ľudskej existencie. Hoci sa čas od času vynárali pochybnosti, až do 18. storočia si hlavné slovo v týchto otázkach podržala cirkev. V roku 1654 napríklad írsky arcibiskup James Ussher podľa údajov v Biblii odhadol, že svet bol stvorený asi v roku 4004 pred Kr.
Až takmer o storočie neskôr začali prvý geológovia a paleontológovia odkrývať v sedimentoch starých milióny rokov trochu iný príbeh. V možnosť, že je svet starý len niekoľko tisícročí, neveril ani otec evolučnej teórie Charles Darwin. Definitívne potvrdenie však priniesol až objav rádioaktivity na prelome 19. a 20. storočia. Podľa súčasných údajov je naša planéta stará asi 4,56 miliardy rokov, pričom vesmír je ešte najmenej o deväť miliárd rokov starší.
3. Flogiston ako základ horenia
Ak náhodou flogiston nepoznáte, nemusíte sa vôbec hanbiť – nikto ho totiž nikdy nevidel, lebo neexistuje. S jeho konceptom prišiel roku 1667 nemecký prírodovedec Johann Joachim Becher , ktorý ho považoval za neviditeľnú látku umožňujúcu horenie.
Podľa jeho názoru obsahovali flogiston všetky horľavé predmety a pri samotnom procese horenia ho potom uvoľňovali. Vedecké elity 17. storočia sa tejto neexistujúcej substancie chopili a s jej pomocou sa snažili vysvetliť, prečo veci v istom bode vyhoria a zhasnú (dochádza im flogiston) alebo prečo je na horenie potreba prístupu vzduchu (obsahuje flogiston) a konečne aj prečo dýchame (zbavujeme sa flogistonu v tele).
Dnes samozrejme dobre vieme, že dýchame vďaka prísunu kyslíka do našich tkanív a že horľavé predmety potrebujú kyslík či okysličujúci činiteľ, aby mohli horieť. Žiadny flogiston ale nikdy neexistoval, a slúži tak už len ako ukážka veľkého vedeckého „prehmatu“.
4. Najmenší a nedeliteľný atóm
Na tomto mieste je možno vhodné poznamenať, že naši predkovia rozhodne neboli hlúpi, ako by sa z doterajšieho zoznamu vedeckých omylov mohlo na prvý pohľad zdať. Dokonca už v staroveku prišli napríklad s ideou atómu ako najmenšej zložky hmoty tvoriacej všetky objekty aj látky okolo nás. Omyl však panoval v predstave, že nič menšieho než atóm už existovať nemôže.
O „rozbitie“ atómu sa napriek tomu, hoci neúspešne, pokúšali mnohí alchymisti a fyzici po celý stredovek a raný novovek. Až začiatkom 20. storočia sa s prácami vedcov, ako bol JJ Thompson, Ernest Rutheford, James Chadwick alebo Niels Bohr, zrodili základy fyziky častíc. Od tej doby prešla veda veľmi dlhú cestu, ktorá nás priviedla až k Higgsovmu bozónu, antihmote alebo neutrínam.
5. Pluhom k úrodnej pôde
Jednou z najabsurdnejších vedeckých myšlienok, populárnych kedysi v súvislosti s postupujúcou kolonizáciou Európanov najmä v Amerike a v Austrálii, bol koncept úrodnosti pôdy, ktorá sa dá dosiahnuť intenzívnym poľnohospodárstvom.
Podľa tejto nezmyselnej myšlienky prináša pluh a kultivácia pôvodne panenskej pôdy jej dlhodobú úrodnosť. Je možné, že spočiatku sa táto koncepcia potvrdila (kým boli k dispozícii živiny a striedali sa daždivé roky so suchými). Tieto myšlienky po nejakú dobu podporoval tiež vedecký názor.
Dnes však už dobre vieme, že napríklad na americkom Stredozápade dochádza ku klimatickej periodicite v podobe niekoľkých rokov sucha nasledovaných daždivými rokmi. V žiadnom prípade však nemožno spájať vplyv poľnohospodárskeho využívania s jej úrodnosťou. Podobné nezmysly a absurdity priniesla biologickej vede napríklad tiež neslávne preslávená éra lysenkismu v Sovietskom zväze.
6. Pečeň ako základ krvného obehu
Úlohu hlavného orgánu cievnej sústavy – srdca – dnes chápeme veľmi presne a sotva si dokážeme predstaviť, že by jeho funkcii nerozumel diplomovaný lekár. V starovekom Grécku však lekár nemusel o srdci vedieť takmer nič.
Napríklad slávny grécky lekár Galén veril, že obeh krvi v tele ovláda pečeň. Srdce potom podľa jeho názoru dodáva do tela akúsi životnú silu. Galén navyše tvrdil, že krv sa pohybuje iba jednosmerne (vpred a vzad) a je absorbovaná jednotlivými orgánmi ako palivo. Táto z dnešného pohľadu smiešna idea sa vo vedeckom svete udržala veľmi dlho – prakticky pol druhého tisícročia.
Až v roku 1628 dokázal anglický lekár William Harvey, že srdce je sval, ktorý pracuje ako sofistikovaná pumpa. Napriek tomu trvalo pomerne dlho, než sa Harveyho myšlienky plne presadili.
7. Krajina uprostred vesmíru
Už staroveký grécky astronóm Ptolemaios prišiel s tvrdením, že Zem musí byť nepochybne stredom celého vesmíru. Podľa toho aj vyzeral jeho geocentrický model Slnečnej sústavy. Spočiatku sa to javilo ako veľmi logické a odôvodniteľné – bolo predsa nemysliteľné, že by domov ľudí, najdokonalejších bytostí, mohol byť umiestnený inde ako v strede všetkého diania.
Až o celých štrnásť storočí neskôr, v roku 1543, prišiel Mikuláš Kopernik s heliocentrickým modelom. Jeho myšlienku, že Zem obieha okolo Slnka, a nie naopak, niesla ťažko predovšetkým cirkev. Veď ešte takmer o celé storočie neskôr s ňou mal kvôli obhajobe Koperníkového učenia veľké problémy Galileo Galilei. Skrátka, zakorenené zvyky i teórie umierajú niekedy veľmi pomaly…
Zdroj: 100+1
