Mať pamäť ako slon je túžbou mnohých z nás. Podľa viacerých štúdií majú tieto tvory dokonca lepšiu pamäť ako ľudia. Týka sa to aj schopnosti učenia.
Určite sa vám už stalo, že ste išli domov a na križovatke ste rozmýšľali, kam máte zabočiť, hoci tou cestou chodíte už roky. Alebo ste zaparkovali auto a na druhý deň, keď ste išli do práce, ste sa vybrali opačným smerom v domnienke, že idete k autu. Je to prirodzené, pribúdajúcimi rokmi naša pamäť pracuje horšie. No pýtali ste sa niekedy, aká degradácia pamäte je ešte prirodzená a aká už nie je? Tejto téme sa podrobne venoval portál theconversation.com.
Výpadky pamäte sú bežnejšie, než si myslíte
Mnoho situácií, s ktorými sa denne stretávame, v nás môže vyvolať myšlienku, že výpadky pamäte „nie sú normálne“. No v skutočnosti je to prirodzenejšie, než si myslíte. Schopnosť pamäť si, sa plynúcim časom zhoršuje.
No treba uviesť, že nie všetky výpadky pamäte sú spôsobené zmenami v našich neurónoch a súvisia s vekom. V mnohých prípadoch sú ovplyvňujúce faktory triviálnejšie vrátane únavy, úzkosti alebo roztržitosti.
„Náš pamäťový systém je konštruovaný tak, že určitý stupeň zabúdania je normálny. Toto nie je chyba, ale vlastnosť. Udržiavanie spomienok nie je len záťažou pre náš metabolizmus, ale príliš veľa nepotrebných informácií môže spomaliť alebo brzdiť získavanie konkrétnych spomienok.“
Bohužiaľ ale nie je v našich rukách, aby sme si vybrali, čo si chceme a čo nie zapamätať, hoci v prípade krátkodobej pamäte to nie je problém. Vo všeobecnosti náš mozog uprednostňuje sociálne informácie, napríklad klebety predtým, aby sme si zapamätali čísla alebo fakty. Problém ale nastáva, keď strata pamäte ovplyvňuje naše každodenné fungovanie.
„Strata pamäti sa stáva problémom, keď začne ovplyvňovať váš typický každodenný život.“
Toto bývajú typické problémy, kedy by sme mali zbystrieť
Typickým problémom, že niečo nie je v poriadku je, keď napríklad zabudneme, prečo sedíme za volantom, alebo kam práve ideme. Predpokladá sa, že porucha navigácie je skorým markerom Alzheimerovej choroby, najbežnejšieho typu demencie.
Alebo ak človek má problém nájsť požadované slová. Má problém porozumieť písomným alebo verbálnym (hovoreným) informáciám. Stráca sústredenie. Ľahko sa rozptýli alebo nedokáže dokončiť úlohy, ktoré boli pre neho dlho bežné.
Nižšie na grafe si môžete pozrieť, ako sa vyvíja pamäť bežného človeka a človeka, ktorý má nábeh na demenciu, resp. ňou už trpí. Graf vytvorila nemocnica clevelandclinic.org.
Zdroj: clevelandclinic.org
Ako môžete vidieť, tak určité zhoršenie pamäťových, resp. kognitívnych funkcií je bežné, no pri skokovom zhoršení v horizonte niekoľkých rokov, to môže predikovať nástup demencie alebo Alzheimerovej choroby.
Je možné zabrániť zhoršovaniu pamäte?
Krátka odpoveď je nie, je to prirodzená vlastnosť nášho mozgu, ktorá plynie zo starnutia, no možno s týmto problémom bojovať. Portál clevelandclinic.com odvolávajúc sa na Americkú akadémiu neurológie pre pacientov s miernou kognitívnou poruchou píše, že najlepšia vec, ktorú môžeme urobiť a máme ju vo svojich rukách, je cvičenie. To pomáha udržiavať náš mozog zdravý. Preto odporúčajú najmenej 2-krát týždenne, aby sme cvičili, najmä aeróbne cviky. Okrem iného odporúčajú aj upraviť stravovacie návyky, aby sme konzumovali napríklad viac antioxidantov, rýb, a podobne.
