polomer vybuchu jadrovej bomby
Zdroj: I. Kokkinakis a D. Drikakis, University of Nicosia, Cyprus

Ako sa chrániť pred výbuchom jadrovej bomby? Štúdia ukazuje, kde sa skryť, aby sme mali šancu prežiť!

Jadrové zbrane boli v boji prvý a poslednýkrát použité 6. a 9. augusta 1945, kedy Američania s cieľom ukončiť druhú svetovú vojnu, zhodili bomby na Hiroshimu a Nagasaki. Odvtedy tento typ zbraní nebol použitý. A hoci približne 80 rokov dozadu mali jadrové zbrane len Američania, tak dnes ich majú Rusi, Čína, Francúzi, Indovia a ďalšie národy. Dnes vieme, že jadrový konflikt by nemal víťaza, ale len porazených. Aj lokálny konflikt by mal globálne dopady, odhalili výsledky nedávnej štúdie. Táto téma je na pretrase obzvlášť potom, ako Rusi napadli Ukrajincov a už viackrát sa vyhrážali, že použijú tento typ zbraní na bojisku, ak by sa „cítili“ ohrození. Na opačnej strane stoja zase západné krajiny, ktoré sa jasne vyjadrili, že takýto krok by vyvolal ráznu reakciu.

Čo ak by sa odohrala jadrová vojna, mali by sme sa kde skryť? Štúdia vedcov z University of Nicosia sa pozrela na to, aké máme možnosti skryť sa.

„Keď vybuchne jadrová bomba, nie je dobré miesto.“

Táto štúdia skúma účinky jadrového výbuchu na ľudí vo vnútri budovy v zóne mierneho, resp. stredného poškodenia. Zóna stredného poškodenia je oblasť, kde sa betónové budovy nemusia v dôsledku výbuchu zrútiť.  Všetko, čo by bolo potenciálne blízko k epicentru výbuchu, by sa v momente vyparilo a žiarenie z výbuchu môže predstavovať vážnu hrozbu pre zdravie a to aj na veľké vzdialenosti. Okrem iného existuje aj ďalšie nebezpečenstvo, ktorým je tlaková vlna, ktorá môže dosiahnuť rýchlosť zvuku a hravo by zvládla zdvihnúť ťažké predmety a ľudí do vzduchu a vymrštiť ich ďalej.

Budovy z betónovej konštrukcie nám dávajú šancu prežiť

Výskumníci simulovali výbuch atómovej bomby zodpovedajúcu 750 kT atómovej hlavici z typickej medzikontinentálnej balistickej strely a výslednú tlakovú vlnu, aby zistili, ako to ovplyvní ľudí, ktorí sa ukrývajú vo vnútri budov.

polomer vybuchu jadrovej bomby

Zdroj: I. Kokkinakis a D. Drikakis, University of Nicosia, Cyprus, 3D ilustrácia simulovaného vzdušného výbuchu a generovanej tlakovej vlny 10 sekúnd po výbuchu 750 kT jadrovej hlavice nad typickým metropolitným mestom; polomer nárazovej bubliny na úrovni zeme je 4,6 km.

Výsledkom bolo, že v zóne stredného poškodenia je tlaková vlna dostatočná na to, aby zvrhla niektoré budovy a zranila ľudí vonku. No je vysoká pravdepodobnosť, že pevnejšie budovy z betónovej konštrukcie môžu výbuch ustáť.

Výskumníci sa k tomuto výsledku dostali za pomoci pokročilých počítačových modelov na štúdium toho, ako jadrová tlaková vlna prechádza cez stojacu štruktúru. Ich simulovaná štruktúra obsahovala miestnosti, okná, vchody a chodby a umožnila im vypočítať rýchlosť vzduchu po nárazovej vlne a určiť najlepšie a najhoršie miesta, kde sa schovať.

„Pred našou štúdiou neboli jasné dopady tlakovej vlny pre ľudí vo vnútri betónovo vystuženej budovy,“ povedal autor Dimitris Drikakis. „No naša štúdia stále ukazuje, že vysoké rýchlosti vzduchu zostávajú značným nebezpečenstvom a stále môžu viesť k vážnym alebo dokonca smrteľným zraneniam.“

Vedci ale dopĺňajú, že nestačí byť „len“ vo vnútri pevnej budovy. Dôvodom je, že stiesnené priestory môžu zvýšiť rýchlosť vzduchu a zapojenie tlakovej vlny v dôsledku odrážania vzduchu od stien. V najhorších prípadoch to môže spôsobiť silu ekvivalentnú 18-násobku hmotnosti ľudského tela.

„Najnebezpečnejšie kritické vnútorné miesta, ktorým sa treba vyhnúť, sú okná, chodby a dvere,“ povedal autor Ioannis Kokkinakis. „Ľudia by sa mali držať ďalej od týchto miest a okamžite sa ukryť. Dokonca aj v prednej miestnosti oproti výbuchu môže byť človek v bezpečí pred vysokou rýchlosťou vzduchu, ak je umiestnený v rohoch steny oproti výbuchu.“

prudenie vzduchu v budove po vybuchu atomovej bomby

Obrysy maximálnej rýchlosti vzduchu dosiahnutej počas prvých 10 sekúnd po vstupe tlakovej vlny do okna; pretlak 5 psi. Zdroj:: I. Kokkinakis a D. Drikakis, University of Nicosia, Cyprus

Autori práci ďalej zdôrazňujú, že čas medzi výbuchom a príchodom tlakovej vlny je spravidla len niekoľko sekúnd, takže je kriticky dôležité dostať čo najskôr do bezpečia. No to nie je jediné nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí.

„Okrem toho dôjde k zvýšeniu úrovne radiácie, poškodeniu budov z čoho plynú ďalšie hrozby, k narušenia elektrickej a plynovej infraštruktúry a požiarom,“ povedal Drikakis. „Ľudia by sa mali zaoberať všetkým vyššie uvedeným a mali by vyhľadať okamžitú núdzovú pomoc.“

Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť