Einsteinov list Rooseveltovi_titulka
Zdroj: Public domain

Ako zmenil Einsteinov list Rooseveltovi priebeh 2. svetovej vojny?

Druhá svetová vojna sa považuje za najkrvavejšiu vojnu v ľudskej histórii. Odhaduje sa, že počas vojny mohlo umrieť až do 60-miliónov ľudí. Tie striedmejšie odhady ale hovoria „len“ o 35-miliónoch vyhasnutých životoch. No stále hovoríme o obrovskom kvante životov. Nehovor viac o ľuďoch, ktorí boli zmrzačení alebo inak postihnutí vojnou.

List, ktorý zmenil priebeh svetovej vojny

Nie je žiadnym tajomstvom, že Nemcom sa podarilo dobyť veľkú časť Európy a postupne dobýjali i Rusko, hoci nie tak rýchlo, ako si to predstavovali. Zdalo sa, že Nemci vojnu vyhrajú, no neskôr prišiel zvrat. Američania dlho otáľali so zapojením sa do vojny, no všetko zmenil Einsteinov list Rooseveltovi. Prečo bol ale tento list tak dôležitý? Téme sa venoval portál osti.gov.

Tento list podnietil americkú vládu, aby sa zapojila do jadrového výskumu. Na jeho základe vznikol projekt Manhattan, výsledkom ktorého bola prvá atómová bomba. A hoci Američania podporovali západných spojencov, tak do vojenského konfliktu sa zapojili až potom, ako na nich zaútočili Japonci, spojenec Nemecka. Útok na Pearl Harbor sa odohral 7. decembra 1941 ukončil debatu o americkej intervencii v tichomorskom aj európskom divadle druhej svetovej vojny

V liste Einstein upozornil na to, že začiatkom roku 1939 nemeckí vedci Otto Hahn a Fritz Strassmann objavili štiepenie, čo vyvolalo obavy, že by Nemecko mohlo vyvinúť atómovú bombu. Zbraň, pred ktorou by neexistovala obrana. Prakticky každý kto by ju mal, by mohol zvrátiť chod vojny vo svoje prospech. Američania si mysleli, že Nemci sú najmenej 2 roky pred nimi vo vývoji tejto zbrane, čo sa našťastie neskôr nepotvrdilo. Nemci z nejakého dôvodu, hoci vedeli o potenciály atómovej bomby, tak jej nevenovali toľko pozornosti, ale aj napriek tomu pozvoľne na nej pracovali. Dôvodom prečo jej nekládli toľko pozornosti je, že sa im darilo na bojisku, no to Američania nevedeli.

„Einstein napísal svoj slávny list s maďarským fyzikom Lea Szilardom, ktorý emigroval do USA ako jednen z mnohých ďalších európskych vedcov, ktorí v 30. rokoch utiekli do Spojených štátov, aby unikli nacistickým a fašistickým represiám.“

Najprv chceli kontaktovať Belgičanov, no Einstein to zmenil

Iniciátorom tohto listu bol fyzik Leo Szilard, ktorý kontaktoval kolegov, vedcov Edwarda Tellera a Eugena Wignera, aby naplánovali vhodný postup, ako informovať Belgičanov o potenciálnom nebezpečenstve. Szilard uviedol, že ich hlavným záujmom bolo, „čo by sa stalo, keby sa Nemci zmocnili veľkého množstva uránu, ktorý Belgičania ťažili v Kongu. Preto hľadali spôsob, ako kontaktovať belgickú vládu a varovať ju pred predajom akéhokoľvek uránu do Nemecka. A hoci sa Einstein osobne poznal s kráľovnou, tak nesúhlasil s tým, aby ju kontaktovali. Namiesto toho nadiktoval list, ktorý neskôr poslali amerického prezidenta. No dobre si uvedomovali, že americký prezident „nečaká na poštu“ a báli sa, že ako by odoslali list, tak by sa k nemu na konci dňa nedostal. Preto potom, ako list spoločne napísali, tak Szilard kontaktoval Alexandra Sacha, ekonóma a blízkeho priateľa Franklina Delana Roosevelta, aby mu ho doručil.

Einstein a Leo Szilard

Zdroj: osti.gov, Einstein a Leo Szilard ako písali list

Sach tento list neskôr doručil americkému prezidentovi a dozeral na to, aby sa oboznámil s jeho obsahom. Podarilo sa im to 11. októbra 1939. Sachs ale namiesto toho, aby list odovzdal, predložil svoje vlastné zhrnutie jeho záverov. Sachs najprv vysvetlil mierové vyhliadky atómovej energie vrátane možností, ako možno jadrovú energiu využiť napríklad v medicíne, a potom obrátil svoju pozornosť na „bomby s dovtedy nepredvídanou silou rozsahu“. Nižšie si môžete pozrieť list, ktorý poslal Einstein Rooseveltovi.

Na základe slov, ktoré Sach povedal prezidentovi, vznikol krátko potom projekt Manhattan a Američanom sa niekoľko rokov na to podarilo vyvinúť atómovú bombu. Tú neskôr použili proti Japonsku s cieľom, aby Japonci kapitulovali. To sa krátko po zhodený bômb na Hirošimu a Nagasaki aj stalo.

„Rooseveltov dal súhlas s výskumom uránu v októbri 1939 na základe jeho presvedčenia, že Spojené štáty nemôžu riskovať, že by Hitlerovi umožnili získať jednostranné držanie „mimoriadne silných bômb“,..“

Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť