Alžbeta Báthoryová krvava grofka
Zdroj: Public domain

Alžbeta Báthoryová: krvavá grófka, pred ktorou nebola žiadna mladá panna v bezpečí

Alžbeta Báthoryová nepochybne patrí k najkontroverznejším osobnostiach našich dejín a o jej krutosti a chladnokrvnosti počuli aj v zahraničí. Vraždy mladých dievčat, ktoré mala na svedomí, sa stali predlohou pre knižné i filmové spracovanie.

Alžbeta Báthoryová sa narodila 7.8.1560 v maďarskom Nyírbátore a vychovaná bola v šľachtickej rodine. Podľa svedectiev grófka v rokoch 1590 až 1610 mučila a zabila stovky chudobných slúžok a žien v Uhorsku, pričom prvé zvesti o zmiznutiach mladých žien sa začali šíriť až začiatkom 17. storočia v okolí Čachtického hradu. Toto hradné sídlo dostala grófka ako svadobný dar od svojho manžela, ktorý bol slávnym maďarským vojnovým hrdinom, známy ako Ferenc Nádasdy. V roku 1578 sa Nádasdy stal hlavným veliteľom uhorskej armády a vydal sa na vojenské ťaženie proti Osmanskej ríši, pričom Alžbeta Báthoryová mala za úlohu počas jeho neprítomnosti spravovať rozsiahle majetky a ľud. Po smrti svojho manžela v roku 1604 sa začali hromadiť obvinenia obyvateľov na jej adresu, že má na svedomí stovky mladých ženských životov, čím si vyslúžila prezývku krvavá grófka, uvádza portál allthatsinteresting.com.

Zverstvá, ktoré krvavá grófka páchala, nemali v širokom okolí obdobu

Krutosť a chladnokrvnosť grófky vyvolávala medzi ľuďmi zdesenie a strach. Podľa známych údajov mala na svedomí až 650 dievčat a žien. Nejednalo sa pritom iba o chudobné dievčiny, ktoré hľadali na hrade prácu, ale za obete padli aj údajné dcéry šľachticov, ktoré prichádzali na hrad za vzdelaním. S cieľom overiť tieto chýry, vyslal uhorský kráľ Matej II. svojho najvyššieho predstaviteľa Györgya Thurzóa, aby prešetril sťažnosti. Tomu sa podarilo zhromaždiť dôkazy od približne 300 svedkov, ktorí proti grófke vzniesli množstvo obvinení. Po vypočutí obvinení Thurzó nakoniec Bathoryovú obvinil zo smrti 80 dievčat, pričom jedna svedkyňa tvrdila, že videla záznamy, kde si samotná grófka zaznamenala mená všetkých svojich obetí a bolo ich až 650. Je vysoko pravdepodobné, že sa jedná len o povesť, nakoľko sa takýto záznam nikdy nenašiel.

Praktiky, ktoré by ste na vlastnej koži zažiť nechceli

Podľa svedectiev tej doby grófka svoje obete pálila horúcim železom, bila palicami, pichala im ihly pod nechty, polievala ich ľadovou vodou a nechala zmrznúť vonku v mraze, či zošívala obetiam pery a odhryzávala si kúsky mäsa z ich pŕs a tváre. Iní svedkovia uviedli, že jej obľúbeným nástrojom boli nožnice, ktorými zohavovala tela a tváre obetí. Okrem tváre odrezávala nimi ruky, nosy a pohlavné orgány či kožu medzi prstami.

Prezývku krvavá grófka si vyslúžila tým, že sa kúpala v krvi svojich mladých obetí v snahe zachovať si mladistvý vzhľad. Niektorí historici sú v toto tvrdení skeptickí a nepovažujú ho za pravdepodobné, pretože sa objavilo až sto rokov po jej smrti.

Nájdu sa aj odborníci, ktorí neveria, že by grófka takéto zločiny reálne páchala

Údajní spolupáchatelia grófky, ako napríklad opatrovateľka grófkiných detí, boli odsúdení za čarodejníctvo a upálení na hranici, pričom grófka bola od popravy ušetrená kvôli postaveniu šľachtičnej. Bola však odsúdená k zamurovaniu v izbe na Čachtickom hrade, kde zostala až do svojej smrti do roku 1614.

Niektorí maďarskí historici však neveria, že by na týchto zverstvách bol kúsok pravdy. Podľa ich teórie bolo možné, že kráľ Matej II. dlhoval grófkinmu zosnulému manželovi a potom aj jej značný dlh. Výpovede svedkov si mal kráľ Matej II zabezpečiť vďaka nátlaku a hrozbám, ktoré im adresoval, pretože svoj dlh nehodlal vôbec uhradiť a mal mať za cieľ grófku zdiskreditovať tým, že ju obviní z viacerých zločinov a získa tak jej majetok a to vrátane lukratívnych pozemkov.

Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť