mumia ludske telo
Ľudské telo, Zaujímavosti

Čo sa deje s ľudským telom potom, ako zomrieme? Premení sa neskôr v prach?

„Prach si a v prach sa obrátiš!“, znie známa veta, s ktorou sa stretol pravdepodobne už každý veriaci človek. V tomto kontexte táto fráza naznačuje, že naše telá pochádzajú zo zeme a nakoniec sa do nej aj vrátia. Je to sentiment, ktorý vysvetľuje kruh života a pomáha ľuďom vyrovnať sa s bolesťou straty a smrti.

No táto fráza z vedeckého hľadiska nie je úplne exaktná, hoci je na tom kus pravdy. Mohlo by sa zdať, že sme vznikli z prachu a v neho sa aj neskôr premeníme. No určite ste už postrehli, že archeológovia v minulosti našli kosti, ktoré sú staré aj milióny rokov!

No ďalej treba povedať, že rýchlosť rozkladu závisí od mnohých faktorov. Ide napríklad o teplotu, vlhkosť, prítomnosť hmyzu, vystavenia vzduchu, kyslosti pôdy a podobne. Ľudské telo môže stratiť všetko mäso a tkanivá už za týždeň, alebo môže zostať na svojom mieste tisíce rokov! Všetko závisí od podmienok, v ktorých sa telo nachádza, a to isté platí pre kosti. Zároveň ale treba podotknúť, že ľudské telo vrátane kosti vo všeobecnosti podlieha skaze a postupne sa mení na prach. Trvá to ale pomerne dlho.

Veď sa len nad tým zamyslíme, ak by existovali kosti večne, tak by boli doslova všade. Dnes na zemi žije cez 8 miliárd ľudí a ďalšie miliardy žili pred nami!

Čo sa deje s ľudským telom potom ako zomrieme?

Rozklad ľudského tela potom ako umrieme, začína pomerne rýchlo a to už po pár minútach!  Rozklad možno opísať štyrmi fázami, ktorým sa nikto z nás v budúcnosti nevyhne, vysvetľuje portál aftermath.com ústami Arpad A. Vassa, ktorý pôsobí na University of Tennessee.

Samotrávenie

Prvou z nich je fáza rozkladu ľudského tela, ktorá sa volá autolýza alebo samotrávenie. Tento proces nastáva približne 4 až 5 minút potom, ako naposledy vydýchneme. Len čo sa zastaví krvný obeh a dýchanie, telo už nemá ako spôsob ako distribuovať kyslík ďalej do tela alebo odstraňovať odpad. Nadbytok oxidu uhličitého spôsobuje kyslé prostredie, čo spôsobuje prasknutie membrán v bunkách. Membrány uvoľňujú enzýmy, ktoré začnú požierať bunky zvnútra von.

Pre tento stav je typické stuhnutie svalov. Na vnútorných orgánoch a povrchu kože sa následne začnú objavovať drobné pľuzgieriky naplnené tekutinou bohatou na živiny. Telo sa bude javiť ako lesklé v dôsledku prasknutých pľuzgierov a vrchná vrstva pokožky sa začne uvoľňovať.

Nastáva fáza nadúvania

Druhá fáza rozkladu ľudského tela pozostáva z nadúvania tela. Je to spôsobené tým, že enzýmy v prvej fázy začnú produkovať plyny, čo spôsobuje nadúvanie. Zlúčeniny obsahujúce síru, ktoré baktérie uvoľňujú, a tiež dochádza k zmene farby pokožky.

Aktívny rozpad

Následne rozklad tela sprevádza únik tekutín cez otvory, čo naznačuje začiatok aktívneho rozpadu. Orgány, svaly a koža sa skvapalnia. Keď sa všetky mäkké tkanivá tela rozložia, zostanú vlasy, kosti, chrupavky a iné vedľajšie produkty rozkladu. V tejto fáze stráca mŕtvola najviac hmoty.

Skeletonizácia

Ide o posledný proces v premene tela na prach. No nemá „jasný harmonogram“, ako dlho prebieha. Pretože skelet má rýchlosť rozkladu založenú na strate organických a anorganických zložiek, nie je stanovený časový rámec, kedy dôjde ku skeletonizácii. Inými slovami, kosti sa kazia rôznou rýchlosťou a niektoré sa rozkladajú tak pomaly, že ich môžeme nájsť aj o tisíce rokov neskôr.

Takže, hoci mäso a tkanivá majú tendenciu sa rozpadať pomerne rýchlo, kosti majú oveľa pôsobivejšiu schopnosť držať sa.

Keď sa kosti stanú fosíliami

Niektoré kosti majú tendenciu stať sa neskôr fosíliami. Dôvodom sú podmienky, v ktorých sa nachádzali. Fosílie sú vo svojej podstate kosti, ktoré boli pokryté sedimentom tak rýchlo, že vzduch bol vytlačený, čo zablokovalo ich prirodzený rozklad. Najčastejšie sa kosti, ktoré sa neskôr stali fosíliami, nachádzajú v piesku alebo bahne. Kosti sú vďaka tomu chránené pred hnilobou vrstvami sedimentu. Keď sa telo rozkladá, všetky mäsité časti sa opotrebúvajú a zostanú len tvrdé časti, ako sú kosti, zuby a rohy. No treba podotknúť, že aby došlo k fosilizácii, tak sú nevyhnutné špecifické podmienky.

Záverom ale treba uviesť, že tie najstaršie fosílie v skutočnosti nie sú kosti ale horniny. Je to spôsobené tým, že aj kosti podliehajú opotrebovávaniu, no na nevyplnené miesto po kostiach sa dostanú minerály, ktoré sa menia na kameň. Tento proces môže ale trvať nielen tisíce rokov, ale aj milióny.

Ako prebieha proces fosilizácie sa môžete pozrieť nižšie vo videu.

Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť