Vesmír je fascinujúcim miestom, ktoré prakticky nemá konca. Dôvodom je jeho expanzia. Nie tak dávno sme si povedali, čo by sa stalo, ak by kozmonaut vystrelil zo zbrane vo vesmíre. Ak by sa mu to podarilo, tak by sa prakticky vydal na nekonečnú púť. Dôvodom je spätný raz zbrane a absencia trenia vo vákuu. Samozrejme, platí to iba za podmienky, ak by ho k sebe nestiahla gravitácia nejakého väčšieho objektu. No vzhľadom na vzdialenosti medzi vesmírnymi telesami, by kozmonaut skôr zomrel, ako by sa k nejakému dostal dostatočne blízko, aby ho ovplyvnila gravitácia telesa.
Ako by to dopadlo, ak by si astronaut dal dole prilbu vo vesmíre?
Prejdime ale teraz k ďalšej téme, ktorou je, čo sa stane s kozmonautom, ak si dá dole prilbu vo voľnom vesmíre. Jedno je isté, dlho by neprežil. Prekvapivo by kozmonaut ani nevybuchol, ako to býva častokrát znázornené vo filmoch.
„Vesmír je jedným z najextrémnejších prostredí. Život mimo zemskej atmosféry je nemožný bez dodatočnej ochrany.“
Astronautská prilba slúži ako zátka, ktorá udržuje tlak v obleku. Ako by si dal dole prilbu, tak všetok vzduch, ktorý mal v pľúcach, by bol vypudený veľkou rýchlosťou, čo by spôsobilo prasknutie miliónov alveol v dýchacom systéme. Pre tých, ktorí nevedia, tak alveola je guľovitý útvar v pľúcach, ktorý slúži na výmenu plynov medzi organizmom a prostredím. Vzduch z pľúc by bol vytlačený z dôvodu, že na okolo kozmonauta by bolo vákuum. Už po pár sekundách by astronaut trpel na absolútny nedostatok kyslíka v tkanivách. Tento stav sa odborne volá anexia. Rovnako každý pokus o nádych by bol extrémne bolestivý.
„Ak by ste sa čo i len pokúsili zadržať dych, tlakový rozdiel by vám buď roztrhol pľúca alebo premohol ústa a vytlačil vzduch von.“
No kozmonaut by nestratil hneď vedomie, niekoľko sekúnd by ešte trpel, hoci nie dlho. Trvalo by to asi 15 sekúnd, potom by už nevedel, čo sa deje naokolo. Človek by omdlel z dôvodu, že krv drží kyslík asi 15 sekúnd, aby udržal mozog aktívny. Ak človek nemá zabezpečené prúdenie kyslíku do mozgu, tak omdlie.
Po pravde, byť v bezvedomí v takýchto podmienkach, by bolo v skutočnosti veľkou úľavou. No stále by ešte žil! Existuje na to aj precedens. V roku 1966 bol testovací subjekt NASA menom Jim LeBlanc zapojený do incidentu, keď bol v pretlakovom obleku vo vákuovej komore, ktorá nečakane stratila tlak, a bol vystavený podmienkam takmer vákua. Asi po 15 sekundách omdlel, ale po opätovnom natlakovaní systému ho úspešne oživili. V rozhovoroch opísal pocit, že cítil, ako mu na jazyku odchádzajú sliny, ale neutrpel žiadne trvalé následky.
Kozmonaut by okrem iného bol vystavený teplote približne -270 °C, no telesné tekutiny by mu nezmrzli a ani on by nezmrzol, ako to môžeme vidieť vo filmoch.
„Priestor nie je „studený“, nie je „horúci“, v skutočnosti to je nič.“
Teplo sa na Zemi šíri troma spôsobmi: Vedením, prúdením alebo sálaním, inak nazývaným aj radiáciou. Vo vákuu sa teplo dokáže šíriť jedine radiáciou a ide o veľmi pomalý proces. Telesná teplota by preto z tela unikala veľmi pomaly, vysvetľuje portál Vosveteit.sk.
Ľudia k životu potrebujú tlak. Žiadny tlak znamená, že akékoľvek telesné tekutiny, ktoré nie sú pod mechanickým tlakom zo štruktúry ľudských tkanív, začnú vrieť len z vášho telesného tepla. A to je sakra problém vzhľadom na to, že 60 % ľudského tela tvorí voda! Nezabúdajme ešte na to, že vákuum bude ťahať plyn a vodnú paru z vášho tela cez vaše dýchacie cesty. Ak by bol človek pri vedomí, tak by išlo o nepredstaviteľnú bolesť.
Ďalším problémom je vákuum samo o sebe. Žiadny vzduch znamená, že sa do krvného obehu nedostane žiadny kyslík, ktorý potrebujeme k životu. Inými slovami, astronaut by sa pomaly dusil.
No vráťme sa k začiatku, ako dlho by astronaut vydržal bez helmy vo vesmíre. Asi ako už tušíte, tak nie dlho. Približne za jednu až dve minúty, by umrel. V každom prípade, zomrieť bez prilby by bolo extrémne bolestivé, pretože astronaut by trpel na celom tele, nielen v oblasti, kde predtým bola prilba.
