Toto je desiatka „možno“ najhorších smrtí, ktoré sa kedy stali a podarilo sa ich zaznamenať

Smrť čaká na každého z nás. Nikto ale nevie, kedy príde. Jediné čo vieme je to, že nechceme aby sme pri tom trpeli. Žiaľ, niekto až také šťastie nemá.

1

Hiroshi Ouchi

20161011_vedelisteze_smrt_01img: youtube.com

V roku 1999, japonský jadrový pracovník Hiroshi Ouchi dostal smrteľnú dávku radiácie, keď sa materiál, s ktorým pracoval, dostal do kritického stavu. Podľa výpisu z knihy, jeho koža odpadávala po malých kúskoch:

Po týždni utrpenia Ouchi zrazu vykríkol: „Ja to už viac nevydržím… Nie som pokusné morča!“ Jeho slová šokovali lekárov a sestry, ktorí boli zodpovední za jeho liečbu. Bol to čas kedy prejsť z klasickej liečby na paliatívnu starostlivosť? Aj keby ho lekári dokázali pri živote udržať o trochu dlhšie, aký zmysel malo oživovanie na 59. deň, keď jeho srdce prestalo biť trikrát po sebe po celkovú dobu 49 minút? Hiroshi bol muž, ktorého všetky chromozómy boli zničené. „Ani jeden z Ouchiho chromozómov nedokázali identifikovať alebo usporiadať.“ Ouchiho telo bolo zničené zvnútra. Bola to pomalá, veľmi bolestivá a neodvrátiteľná smrť. Lekári mali byť schopní už od začiatku rozpoznať, že Hiroshi nemôže byť zachránený. Zdroj

2

Junko Furuta

20161011_vedelisteze_smrt_02img: baotinnhanh.vn

Junko Furuta bola 17-ročná japonská tínedžerka, ktorú uniesla skupina mladých mužov. Zavreli ju v dome, ktorý vlastnil jeden z jej rodičov. Bol to začiatok 44-dňového mučenia, ktoré viedlo k jej smrti. Kŕmili ju so švábmi a piť jej dávali iba jej vlastný moč. Do jej vagíny a análneho otvoru jej vkladali cudzie predmety, ako stále svietiacu žiarovku, rozbité fľaše, cigarety a zábavnú pyrotechniku. Niekoľkokrát jej podpálili nohy. Znásilnenia boli na dennom poriadku. Podľa výpovedí jej zajatcov sa odhaduje, že prežila okolo 500 znásilnení. Prežívala neustále fyzické násilie, vrátane úderov golfovou palicou a mlátenie hlavy o betónovú podlahu. Bola bitá do takej miery, že jej mozog sa z tejto traumy zmrštil. Stratila kontrolu nad črevami po tom, čo na jej brucho zhodili činky, zatiaľ čo zviazaná ležala na zemi. Bola zavesená o strop a použitá ako boxovacie vrece. V posledný deň jej utrpenia prosila o to, aby ju zabili. Únoscovia jej sľúbili, že ak si s nimi zahrá hru Mahjong Solitaire a vyhrá, pustia ju. Junko vyhrala, ale namiesto toho, aby ju pustili, začali ju mlátiť oceľovou tyčou. Neskôr jej nohy, ruky, tvár a brucho poliali horľavinou a zapálili. Junko upadla do šoku a na druhý deň zomrela. Jej mŕtve telo bolo nájdené v betónom naplnenom sude neďaleko okrsku Koto hlavného mesta Tokya. Zdroj

3

Grigori Rasputin

20161011_vedelisteze_smrt_03img: pinterest.com

Bol otrávený, ale nezomrel. Rozhodol sa prenasledovať ľudí, ktorí ho otrávili, ale tí ho dobodali. Znova prežil a rozhodol sa pokračovať v prenasledovaní atentátnikov. Tí ho však postrelili. Znova prežil a keď otvoril oči, vrhol sa na jedného z útočníkov aby ho uškrtil. Následne doň začali znova strieľať.  Prežil a začal sa plaziť preč. Útočníci ho zbili, zviazali, napchali do vreca a hodili do rieky. O dva dni neskôr bolo vrece nájdené. Vyzeralo to tak, že Rasputin sa takmer dostal z pút a unikol z vreca. Žiaľ, to už nezvládol.

Bonus: Keď pálili jeho mŕtve telo, jeho šľachy sa stiahli, následkom čoho si „sadol“. Zdroj

4

David Allen Kirwan

20161011_vedelisteze_smrt_04img: livedogrow.com

20. júla 1981 sa 24-ročný David Allen Kirwan z La Canada v Kalifornii rozhodol navštíviť termálne miesto Fountain Paint Pot v Yellowstonskom národnom parku aj so svojim kamarátom Ronaldom Ratliffom a jeho psom Moosiem. Asi okolo jednej poobede zaparkovali svoje auto neďaleko horúcich prameňov. Avšak, Moosie ušiel a rozbehol sa priamo k jednému z horkých jazierok (niektoré môžu mať viac ako 200°C), skočil doň a od bolesti začal skučať.

Kirwan a Ratliff sa ponáhľali k jazierku s trpiacom psom. Kirwanov postoj naznačil, že je odhodlaný skočiť do vriacej vody. Podľa okoloidúcich, niekoľko ľudí ho varovalo, aby doň neskákal. David na nich zakričal: „Do pekla, ja to neurobím!“ Avšak, následne spravil dva kroky do vody a skočil po hlave do vriacej vody.

Kirwan plával k psovi a snažil sa ho dotiahnuť k brehu. Zmizol však pod hladinou, ale snažil sa z jazierka vyšplhať. Ratliff mu pomohol dostať sa preč z vody (pričom na nohách utrpel popáleniny druhého stupňa) a iný návštevník ho doviedol k chodníku kde údajne David povedal: „To bolo hlúpe. Ako veľmi zlý som? Bola to sprostosť, čo som spravil.“

Kirwan bol naozaj v zlom stave. Bol slepý a keď sa mu iný návštevník parku snažil vyzuť topánky, strhol mu s nimi aj jeho kožu na nohách (Koža mu však už vtedy odpadávala po celom tele). Utrpel popáleniny tretieho stupňa na 100% tela, vrátane hlavy. Zomrel nasledujúce ráno v nemocnici v Salt Lake City. Pes Moosie, žiaľ, tiež neprežil. Zdroj

5

Ľudia, ktorí boli odsúdení na „Člny“

20161011_vedelisteze_smrt_05img: wikimedia.org

Plánovaná obeť bola nahá a pevne upevnená vo vnútornom priestore dvoch drevených Veslíc – jedna bola na vrchu druhej hore dnom. Obeti vyčnievali iba ruky a nohy. Odsúdený bol nútený prijímať mlieko a med do tej miery, až nezačal mať ťažké problémy s trávením a hnačky. So zvyšným medom mu poliali telo aby prilákali hmyz. Pri potieraní medom sa zameriavali hlavne na časti ako oči, uši, ústa, genitálie a análny otvor. V niektorých prípadoch použili zmes mlieka a medu, s ktorou poliali celé telo obete. Následne bola obeť ponechaná v člnoch na pokojnom rybníku alebo vystavenápriamemu slnečnému žiareniu. Výkali bezbrannej obete sa zhromažďovali na dne člna a prílakavali tak ešte viac hmyzu. Ten sa doslova živil na jeho vystavenom tele, ktoré by po čase trpelo prerušovaním prívodu krvi vďaka gangrenóze spôsobenej hmyzom. Osoba by takto niekoľko dní ležala od hlavy po päty pokrytá mliekom, medom a svojimi výkalmi. V niektorých prípadoch obete každý deň kŕmili, aby tak predišli hľadovaniu a dehydratácii, a tak predĺžili ich utrpenie. Pokiaľ obeť zomrie (nebolo to pravidlo), stalo sa tak následkom kombinácie dehydratácie, hladovania a septického šoku. Delírium sa u obetí objavilo už po niekoľkých dňoch. Zdroj

6

Perillos

20161011_vedelisteze_smrt_06img: openculture.com

Medený býk bol veľkosti človeka a zvnútra dutý, do ktorého priestoru sa zmestil dospelý muž. Jediným spôsobom ako vo vnútri dýchať bolo cez malú rúrku pripojenú k býčej papuli. Akonáhle bola obeť umiestnená do vnútra, pod býkom založili oheň, následkom čoho sa vnútro býka rapídne ohrievalo. Dych obete sa neskôr zmenil na vreskot a krik, ale dômyselná konštrukcia náustku zmenila krik na „býčí rev“. Vynálezca Perillos bol v tomto zariadení „upečený“ práve mužom, ktorému tento vynález navrhol (Phalaris). Ten bol tak znechutený nápadom premeny kriku na býčí rev, že sa rozhodol dať Perillosovi ochutnať jeho vlastnú medicínu. Ešte predtým než zomrel ho vytiahli von a zhodili dole útesom. Medený býk bol veľmi populárna atrakcia na oslavách. Pre hostí to bolo ako kúzlo, pretože nemali poňatia čo sa vlastne deje. Mysleli si, že býčí rev robila samotná socha vďaka rozloženému ohňu pod ňou. Zdroj

7

Balthasar Gerards

20161011_vedelisteze_smrt_07img: wikipedia.org

Bol popravený za važdu Viliama I. Oranžského. Mučenie zahŕňalo aj bičovanie, po ktorom mu rany potreli medom a nechali lízať kozou (Tá ale moc nespolupracovala). Bol nútený spať so zviazanými rukami a nohami. Na palce mu po dobu pol hodiny zavesili 136-kilové bremeno. Obuli mu dobre premazané tesné topánky z nevytvrdenej psej kože. Posadili ho pred oheň, vďaka čomu sa topánky zmršťovali a rozdrvili mu tak nohy. Zvyšná poloobhorená koža bola strhnutá. Jeho pazuchy boli ociachované. Obliekli mu tričko namočené v alkohole a následne naňho vyliali vriaci prasací tuk. Nakoniec mu vtĺkli klince pod nechty na rukách a nohách.

Zmierovaci súd rozhodol, že pravá ruka Gérarda by mala byť odťatá s rozpáleným železom, ďalej že by mu mali s kliešťami odtrhnúť mäso od kostí na 6 rôznych miestach. V neposlednom rade rozhodli, že má byť rozštvrtený a vypitvaný zaživa a následne mu mali vytrhnúť srdce z hrude a hodiť mu ho do tváre. Nakoniec mu mali odťať hlavu. Zdroj

8

György Dózsa

20161011_vedelisteze_smrt_08img: kistarogato.blogspot.dk

György Dózsa bol maďarský rebel z 15. storočia, ktorého neskôr chytili, mučili a popravili aj spolu s jeho stúpencami. Po tom, čo ho zajali, odsúdili ho na veľmi krutú smrť. Posadili ho na rozpálený železný trón, na hlavu mu nasadili rozpálenú železnú korunu a do ruky mu dali rozpálené železné žezlo. Posmievali sa tak jeho ambíciám stať sa kráľom. Zatiaľ čo Dózsa trpel na tróne, priviedli k nemu 9 ďalších rebelov, ktorých predtým vyhladovali. Na čele bol jeho mladší brať Gergely, ktorý bol rozštvrtený priamo pred Györgyom, i keď žiadal o jeho oslobodenie. Následne kati začali Dózsovi trhať mäso rozžeravenými kliešťami. Jeho zvyšným stúpencom bolo prikázané začať pojedať mäso z jeho rán. Tí, ktorí odmietli (3-4) boli rozštvrtení. To prinútilo ostatných splniť nechutný príkaz. Dózsa zomrel na železnom tróne na následky mnohých zrazení, zatiaľ čo ostatní rebeli mohli odísť bez ďalšej ujmy. Zdroj

9

Deborah Gail Stone

20161011_vedelisteze_smrt_09img: tumblr.com

8. júla 1974, 9 dní po tom, čo v Disneylande otvorili atrakciu America Sings, v jej útrobách zomrela zamestnankyňa Disneylandu. 18-ročná Deborah Gail Stone bola doslova rozdrvená medzi dvoma stenami atrakcie. Úzky priestor medzi pevnou stenou a rotujúcou stenou bol otvorený a nanešťastie dosť veľký, aby cezeň mohla Deborah prejsť. Žiaľ presne vtedy sa rotujúca stena dala do pohybu. Jeden z návštevníkov počul výkriky Deborah a upovedomil personál. Ostatní návštevníci si mysleli, že smrteľné a zúfalé výkriky mladej dievčiny boli súčasťou predstavenia. Zdroj

10

Incident na Byford Dolphin

20161011_vedelisteze_smrt_10img: wikipedia.org

Byford Dolphin je vrtná súprava, známa predovšetkým nehodou, ktorá usmrtila 5 pracovníkov a ťažko zranila jedného. Všetci potápači boli vystavení následkom explozívnej dekompresie. Následným vyšetrovaním forenzní patológovia určili jedného z potápačov, ktorý bol vystavený najvyššiemu tlaku. Jeho telo doslova explodovalo kvôli rýchlej a masívnej expanzii vnútorných plynov. Jeho hrudné aj brušné orgány a dokonca aj časť chrbtice doslova vyleteli von z jeho tela. Rovnako tak končatiny. Súčasne, všetky jeho pozostatky boli pretlačené úzkym otvorom neďaleko dverí do komory, ktorý mal len 60 cm v priemere. Fragmenty jeho tela boli nájdené po celej plošine. Jedna jeho časť bola nájdená na žeriave, vo výške 10 metrov nad komorami. Smrť všetkých štyroch potápačov bola pravdepodobne okamžitá. Zdroj

.src

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť