30 metrová vlna tsunami a vyše 100 tisíc mŕtvych: Najdesivejší sopečný výbuch v známej histórií: Krakatau

Anak Krakatau je sopečný ostrov v Indonézií. Pomenovanie Anak pritom znamená „dieťa“ alebo „potomok“. Kto je teda otcom tohto sopečného dieťaťa?

V roku 1530 sa z oceánskeho dna vynoril ostrov, ktorému dali meno Krakatau. S častými erupciami pod stĺpom dymu rýchlo rástol a vybudoval si 3 krátery. V máji 1883 začala aktivita ostrova silnieť. Najsevernejšiu stranu ostrova neopúšťalo mračno dymu siahajúce do výšky 6km. Výbuch bolo počuť na vzdialenosť 160km a zemetrasenia zasahovali až do Austrálie. Slnko nebolo vidno aj niekoľko týždňov. Na konci mesiaca erupcie utíchli a pár týždňov bol pokoj.

krakatoa2

Súdobé noviny.

Pokoj netrval dlho, ďalšie erupcie trvali celých 5 dní, lode v okolí museli byť kvôli vlnobitiu kotvené reťazami a boli pokryté vrstvou popola. Keď sa po 5tich dňoch zdvihol vietor a dym rozfúkal, ľudí vydesili nové sopečné krátery a prieduchy. Po vegetácií nebolo ani stopy a v okolí ostrova bola pol metra hrubá vrstva popola.  No najväčšie prekvapenie si Krakatau ešte len pripravoval.

Krakatoa_evolution_map-fr

Vývoj Krakatau a Anak Krakatau.

V popoludňajších hodinách 26. augusta 1883 začali ďalšie erupcie. Mrak dymu dosahoval výšku 27km! Zavládla permanentná noc. Výbuchy sa ozývali každých 10 minút. Na lode v okruhu 20km dopadal popol  a pemza, alebo tiež sopečná pena, o priemere 10cm. Tsunami udierali do brehov Jávy a Sumatry. To trvalo až do ďalšieho dňa, keď za ohromných reťazových výbuchov väčšina ostrova zmizla v mori.  O život prišlo takmer 40 tisíc ľudí.

krakatoa

Balvan vyvrhnutý z krátera Krakatau.

 

Čo sa vlastne stalo?

Každá sopka má svoj magmatický krb. Ten keď nadobudne krízovú teplotu a tlak, vychŕli hore kráterom. Tento jav poznáme ako sopečnú erupciu. Krakatoa svoj krb vyprázdňoval celé mesiace, miesto magmy zaujímali plyny a klenba ostrova neudržala nápor morskej vody a otrasov. Ostrov implodoval – prepadol sa do svojho magmatického krbu. Oceán sa vlial priamo do magmatického krbu v hĺbke planéty a nasledovala explózia.

Magmatický krb sopečného ostrova.

Magmatický krb sopečného ostrova.

Vznikla 30m vysoká vlna tsunami, ktorá sa dostala až do Indie, kde zdvihla delový čln s 26 člennou posádkou a zaniesla ho 2km do vnútrozemia. Len výbuch a tsunami, podľa vtedajších záznamov, spolu zabili 36,417 ľudí. Celkový počet úmrtí na ďalšie následky dnes niektorý odhadujú až na 120 tisíc. Obrovské množstvo dymu, popola a pary v ovzduší ovplyvnilo počasie a vytvorilo búrku, ktorá kým utíchla, 7,5-krát obehla planétu. Priemerná ročná teplota zeme následkom popolčeka v ovzduší klesla o 1,2°C. Rana bola tak hlasná, že ju bolo počuť až v západnej Austrálií a na ostrove Rodrigues vzdialenom 4800km sa obávali, že ide o delostrelecký útok z blízkej lode. Energia, ktorú pri tom sopka uvoľnila odpovedala 200 miliónom ton dynamitu, alebo tiež 4 Tsar bombám – najsilnejšej nukleárnej bombe aká bola kedy odpálená.

Presný počet obetí už nie je možné vyčísliť. Na 13 km vzdialenom ostrove Sebes žilo 3000 ľudí, no neprežil nikto. Uvádza sa, že ľudia ešte dlho videli plávať v Indickom oceáne ľudské kostry na zlepencoch pemzy. Seizmická aktivita pokračovala po výbuchu ešte pol roka. Dnes už sa nad vodou týči nový ostrov: Anak Krakatau, ktorý mal poslednú erupciu v roku 2014. Námet bol spracovaný v rôznych kinematografických snímkach. Tu si môžete pozrieť dokumentárnu drámu Krakatoa: The Last Days

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť