Charakter sa formuje už od detstva a ako lepšie učiť dieťa než pomocou hier?
Hra na tablete či telefóne zabaví dieťa na dlhší čas, no je to to, čo dieťa potrebuje? Hry nie sú iba nástrojom k tomu, aby si dospelí oddýchli, ale aby sa deti niečo naučili. To môžete dosiahnuť napríklad pri týchto hrách:
Nesúhlas
Túto hru by mali hrať deti vo dvojiciach, spoluhráčom však môžete byť aj vy. Podstata je v tom, že jeden z hráčov sa pýta toho druhého otázky. Napríklad: „Akú hru máš najradšej?“ Druhé dieťa odpovie a hlavnou vecou, ktorú musí dodržať ten, kto sa pýta, je nesúhlas. To donúti opýtaného rozvíjať dôvody, prečo má danú hru rád. Deti sa ak naučia obhájiť svoj názor a sebavedome vystupovať.
Each in their own way
Táto hra je založená na skupinovej akcii, deti si medzi sebou zvolia jedného lídra. Každé z nich si následne vymyslí úlohu, ktorú by svoju „vodcovi“ dalo. Môže to byť čokoľvek, od spievania, cez kreslenie a podobne. Potom to, čo vymysleli povedia lídrovi a ten im následne vysvetlí ďalšie pravidlá. Totiž, každý bude musieť svoj nápad zrealizovať najprv sám. Tak sa môžu deti nachytať do vlastnej pasce, no dôležitejšie bude zistenie, že úlohu vodcu je potrebné brať vážne a zodpovedne.
Foto: pexels.com
Príbeh
Ak máte viac detí a chcete ich na chvíľu zabaviť, nadiktujte im viacero slov. Z nich budú musieť vymyslieť príbeh. Môžete ich motivovať nejakou zaujímavou výhrou. Pri tejto hre sa rozvíja najmä predstavivosť, no aj logika, keďže príbeh by mal dávať zmysel.
Čo sa stalo?
Je jedno, či hru budete hrať s vaším dieťaťom len vy alebo do toho zapojíte celú skupinu. Nájdite obrázok, na ktorom sa niečo „deje“. Úlohou detí je vytvoriť príbeh a uhádnuť, čo sa stalo alebo čo sa diať bude. Podobne to môže fungovať aj v tom prípade, ak si vymyslíte nejakú zaujímavú hádanku. Teda krátky koniec príbehu a deti budú musieť otázkami zistiť, čo k tomu viedlo. Takýchto hádaniek je veľa aj na internete.
Foto: pexels.com
Spoločná rozprávka
Tejto hry by sa malo zúčastniť viacero detí. Tie sedia vedľa seba, najlepšie v kruhu. Vy alebo jedno z detí začne príbeh slovami „Kde bolo tam bolo…“ alebo „Kedysi dávno…“, na tom až tak nezáleží, podstatné je, aby deti domýšľali zvyšok rozprávky. Dobrým krokom je aj to, aby každé nasledujúce dieťa zopakovalo to, čo bolo povedané pred ním a doplnilo svoju vetu. Tak udržíte ich pozornosť, príbeh bude logickejší, precvičia si pamäť, a najmä predstavivosť.
zdroj: brightside.me
