Africké kruhy v obilí sú nevysvetliteľná záhada

Zo vzduchu vyzerá Namíbijská púšť, ako by trpela vážnym prípadom kiahní. Na úzkom páse dlhom viac ako 1700 kilometrov sú roztrúsené bodkami ktoré sú známe tiež ako “vílie kruhy“. Tieto krátery merajú od troch do desiatich metrov v priemere a predstavujú jednu z najväčších záhad prírody na svete, napísal spravodajský server CNN.

Počas uplynulých desaťročí sa objavil celý rad teórií, ktoré sa tento fenomén snažili vysvetliť, a to od invázie mimozemšťanov až po jedovaté plyny. V minulom roku si novinové titulky vyslúžila štúdia uverejnená v časopise Science, podľa ktorej sú kruhy dielom termitov. Žiadna z týchto teórií sa ale plne nepotvrdila.648017_kruhy-v-namibii-zebry_image_620

Roky práce a výskumu. Výsledok? Nič!

“Skutočnosťou je, že vílie kruhy zostávajú záhadou. V teréne i laboratóriách sa urobilo veľa práce, ale nič túto otázku nevysvetlilo,” povedal Stephan Getzin a vedec strediska pre výskum životného prostredia v nemeckom Lipsku.

Getzin spoločne s tímom izraelských expertov pred časom prišiel s vlastnou teóriou. S pomocou leteckých fotografií študovali priestorový vzorec kruhov. Ich šírka a rozloženie na ploche im pripomenuli ďalšie krajiny, kde vegetácie z diaľky pripomína vzory vytvárané textilným návrhárom.

“Keď do Wikipédie zadáte heslo ‘tiger bush’ (tigrované kroviny), získate letecké snímky plochy v Nigeri, kde vegetácia vytvára pruhovaný vzor. A v Austrálii sú známe oblasti s výskytom ‘kruhovej trávy’ rodu Spinifex,” dodal. “Pred pár dňami mi jeden profesor z Kalifornie poslal príklad kruhových vzorov z Mohavskej púšte. “

Chytré rastliny?

Getzin preto zvažuje hypotézu, že kruhy v Namíbii vytvoril rovnaký fenomén – zoskupovanie rastlín. V suchej klíme, kde je núdza o vodu a pôda chudobná na živiny, čelia rastliny ostrej konkurencii o zdroje. V dôsledku toho sa “organizujú” do zhlukov, aby maximálne využili všetky obmedzené zdroje, ktoré majú k dispozícii. A nakoniec týmto spôsobom vytvoria rovnomerne rozložené vzory v krajine.Fairy circles (aerial), NamibRand Nature Reserve, Namibia

Teória o “samo-organizácii” rastlín prichádza asi rok po tom, čo profesor biológie Norbert Jürgens v časopise Science zverejnil štúdiu, v ktorej sa snažil dokázať, že kruhy v namíbijskej púšti sú dielom druhu piesočných termitov Psammotermes allocerus.

Jürgens stavia na argumente, že termity si pre seba vytvárajú podzemné oázy tým, že zožerú korienky rastlín, ktoré potom uhynú. Vznikne tak podzemná pasca na vodu – bez vegetácie voda nevyprchává do ovzdušia a zostáva pod zemou.

Alebo je to niečo záhadného?

Podľa Getzina je toto vysvetlenie nepravdepodobné. “Neexistuje žiadna štúdia, ktorá by dokázala, že spoločenstvo hmyzu môže vytvoriť tak veľký, homogénny vzorec,” povedal.

Jürgens založil svoje tvrdenia na skutočnosti, že termit Psammotermes allocerus je jediný druh hmyzu, ktorý sa vyskytuje v celom páse púšte, na ktorom sa vyskytujú záhadné kruhy. A jeho prítomnosť je obzvlášť hojná v ich blízkosti. Akokoľvek ide o lákavé vysvetlenie, niektorí vedci ho berú s rezervou.

“Existuje silná súvislosť medzi kruhmi a týmito termitmi, a preto Jürgens tvrdí, že práve ich vytvorili práve oni. A jednou z najzákladnejších chýb, aké sa vedec môže dopustiť, je zameniť súvislosť za príčinu,” povedal Walter Tschinkel , profesor biológie Floridskej štátnej univerzity, ktorý sa špecializuje na správanie hmyzu žijúceho vo spoločenstvách a zároveň na vílie kruhy. “Termitia teória je však pre ľudí príťažlivá, pretože je relatívne ľahké ju pochopiť,” dodal. .src

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť