Atmosféra našej Zeme skrýva množstvo zaujímavosti. Čo ste o nej ešte nevedeli?

Naša atmosféra nás ochraňuje a patrí medzi najdôležitejšie súčasti našej planéty. O atmosfére možno viete mnoho vecí, no v našom zozname sme sa snažili priniesť informácie, o ktorých ste v súvislosti s atmosférou možno nepočuli.

Verte, neverte, ale obloha nad našimi hlavami je v skutočnosti purpurová, nie modrá. Ako svetlo vstupuje do atmosféry, častice vzduchu a vody ho absorbujú a znovu vydávajú svetlo, ktoré sa rozptyľuje smerom k našim očiam. Modrá zložka sa rozptyľuje intenzívnejšie ako červená. Myslíme si, že vidíme modrú oblohu namiesto purpurovej práve kvôli tomu, že naše oči viac vnímajú modrú farbu.
purple-sky-610x457
img: via list25.com

Vždy vás zaujímalo čo spôsobuje na oblohe biele pruhy za lietadlom? Tieto biele čiary spôsobuje kondenzácia, ktorá vzniká, keď sa horúce a vlhké plyny z motora miešajú s chladnejším vonkajším vzduchom. Voda sa vyparuje a v zápätí mrzne a tak je možné ju na oblohe vidieť. Je to podobný jav, ako keď v zime vydýchnete do chladného vzduchu. Tenké a rýchlo miznúce čiary znamenajú, že vzduch v týchto výškach nie je taký vlhký. Hrubé čiary, ktoré na oblohe zotrvávajú dlho znamenajú vysokú vlhkosť a môžu znamenať, že búrka je už na ceste.
chemtrail-610x413
img: via list25.com

Naša atmosféra má 5 základných vrstiev, ktorým vďačíme za to, že život na Zemi vôbec existuje.  Prvá vrstva, troposféra, sa rozprestiera od hladiny mora asi do výšky 17 km nad rovníkom. Veľká časť javov, ktoré súvisia s počasím sa tvorí práve tu vďaka miešaniu teplého stúpajúceho vzduchu, ktorý klesá naspäť vo forme mrakov a vetra.

Ďalšou vrstvou je stratosféra, ktorá dosahuje do výšky 50 km. Tu leží vrstva ozónu, ktorá nás chráni pred nebezpečnými ultrafialovými lúčmi. Aj keď je vyššie ako troposféra, môže tu byť teplejšie kvôli absorbovaniu tepla zo slnečných lúčov.

Stredná vrstva je mezosféra, kde je teplota okolo -120 °C a väčšina meteoritov smerujúcich na Zem skončí svoju púť práve tu. Termosféra(Ionosféra) je miestom, kde sú “zaparkované” naše satelity, ako aj medzinárodná vesmírna stanica. Poslednou vrstvou je exosféra. Zaujímave na nej je, že sa dokáže rozťahovať i stenčovať v závislosti na činnosti slnka. Ak je slnko v pokoji a neprebiehajú tam slnečné búrky, dokáže sa roztiahnuť z výšky 1 000 km od Zeme až do výšky 10 000 kilometrov.
Layers_of_the_atmosphere-610x460
img: via list25.com

Keďže je tenšia ako prvá vrstva, je práve stratosféra miestom, kde lietajú komerčné lietadlá a meteorologické balóny. Lietadlá môžu vďaka tomu letieť rýchlejšie, lebo ich menej ovplyvňuje príťažlivosť Zeme a trenie. Balóny majú zase lepší výhľad na búrky, z ktorých väčšina vzniká v troposfére.
SOFIA_Boeing-610x345
img: via list25.com

Blesky majú v sebe toľko energie, že jediný z nich dokáže okamžite ohriať okolie až na 30 000 stupňov. Rýchle ohriatie vzduchu spôsobí jeho rapídne rozpínanie a následný výbuch a tlaková vlna sú pre nás známe ako hrom.
Pink_Lightning-610x457
img: via list25.com

Aurora Borealis a Aurora Australis (polárna žiara), ktorú je možné pozorovať vo vysokých severných a južných šírkach je spôsobovaná reakciou iónov v termosfére. Keď sa nabité častice zo slnka zrazia s molekulami vzduchu nad našimi pólmi, žiaria a tvoria prekrásnu svetelnú šou, ktorá je viditeľná zo Zeme i vesmíru.
northern-lights-610x386
img: via list25.com

Západ slnka vyzerá akoby obloha horela, pretože malé častice atmosféry rozptyľujú svetlo a znovu ho vydávajú v oranžových a žltých odtieňoch. Na podobnom princípe funguje aj dúha.
sunset-610x457
img: via list25.com

img: via list25.com

.src

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť