Všetky príspevky od

Janka Simonidesová

Virtuálny svet bližšie – doslova na dosah

Pracuje sa na technológiách, ktoré vám umožnia pocítiť virtuálny svet na vlastnej koži. Chceli by ste sa dotknúť virtuálneho sveta? Počítačové obrazovky nám poskytujú dokonalý zážitok vďaka obrazu a pridanému zvuku. To sú však podnety len pre dva z našich zmyslov.

Výzva pre výrobcov na zapojenie hmatu

Naše telo je schopné reagovať na množstvo podnetov vďaka najväčšiemu orgánu ľudského tela – koži. Koža tvorí u dospelého človeka 7% celkovej telesnej hmotnosti a vďaka nej môžeme vnímať dotyk, tlak, teplotu či bolesť. Viacero vývojárov pracuje na tom, aby zariadenia neslúžili len jednosmerne. Spätná väzba v podobe toho, že vám telefón len zavibruje v ruke sa stáva minulosťou. Vyvolanie pocitu, že naozaj niečo držíte v ruke pomocou kompakného zaradenia, je ale ťažkým orieškom, nakoľko virtuálne objekty nekladú samé od seba odpor, nemajú hmotnosť a rukou cez ne ľahko ,,preletíte”.

Dexmo-Exoskeleton-glove

Jedným z riešení s futuristickým dizajnom pripomínajúcim kostru je Dexmo. Táto technológia ponúka spätnú väzbu tak, že má 11 stupňov voľnosti ruky. To znamená, že vo virtuálnom svete môžete rukou pohybovať voľne, až kým nenarazíte na povrch predmetu. Inými slovami budete mať pocit, že virtuálny predmet držíte v ruke, pretože konštrukcia Dexmo vaše prsty nepustí ďalej a bude im klásť odpor.

gloveone2

Pocítiť dotykom to, čo vidíte na obrazovke, si môžete splniť vďaka ďalšej technológii, ktorá prenáša dotykové vnemy. Umiestnená je v rukavici. Pomocou vibrácií môžete pocítiť napríklad krídla motýľa, ktorý na obrazovke obletuje okolo vašej ruky. Tvorcovia rukavice GloveOne tvrdia, že nositelia by mohli cítiť pomocou rukavice dážď či oheň. To, čo nevie rukavica sprostredkovať, je pocit hmotnosti predmetu, môžete však vďaka nej porovnávať hmotnosti virtuálnych predmetov. Funkčný prototyp hľadal sponzorov na Kickstarteri, aby sa mohol v roku 2016 objaviť na trhu.

Tieto technológie sú stále vo vývoji, ale spolu s mnohými ďalšími technológiami (napr. známy Oculus) otvárajú dvere k novým možnostiam a neobmedzeným využitiam virtuálnej reality. Príkladom sú rôzne interakcie, animácie, zachytávanie pohybu, ovládanie zariadení, zlepšenie herných zážitkov či dokonca využitie vzdravotníctve napríklad pri rehabilitáciách.

Ojedinelé a zvláštne: ľudia čo vidia zvuky, či počujú farby

Existujú ľudia, ktorí tvrdia, že vedia ako chutí slovo dúha a nie sú blázni. Ak vám niekto povie, že pesnička je medená, január fialový, pondelok chutí ako čerstvý chlieb a štvrtok vonia po rybine, nečudujte sa.

Ich vnímanie je ,,klamané” ich mozgom. Nie sú to však bludy, či halucinácie. U týchto ľudí sa vyskytuje ojedinelý fenomén nazývaný synestézia. Ide o miešanie dvoch, alebo viacerých zmyslov. Pre ľudí bez tejto schopnosti môže byť ťažké pochopiť to, čo je pre týchto ľudí prirodzené.

Ako je to možné?

V mozgu sú oblasti, ktoré sú zodpovedné za vnemy – videnie, vnímanie čísel, sluch, chuť, čuch atď. Tieto oblasti v mozgu často susedia. Spojenia medzi týmito oblasťami sú pri synestéze silnejšie. Dalo by sa tiež povedať, že tieto susediace oblasti v mozgu sú nedostatočne oddelené. V prípade synestézie to funguje tak, že jeden podnet je reálny ostatné si mozog generuje sám, bez vedomého asociovania.

Brain_lobesNajčastejšími prípadmi je synestézia, kedy jednotlivé písmená abecedy či číslice majú špecifickú farbu alebo tzv. ,,farebný sluch”, kedy sa človek popri počúvaní hudby vybavujú rôzne farby a aj tvary. Objavujú sa však aj prípady, kedy niektoré slová vyvolávajú v človeku rôzne chute.

Toto je jednoduchý príklad toho, ako vníma človek so synestéziou:

synesthesia

Existuje viac ako 50 druhov synestézie. Zaujímavými a ojedinelými prípadmi sú farboslepí synestetici, ktorí videli farby, iba keď sa pozerali na čísla. Ak má synestéziu slepý človek, vidí napríklad len čierne pozadie a na ňom vír farieb, keď počúva hudbu. Väčšina slepých ľudí so synestéziou sú ľaváci a radi vo voľnom čase maľujú.

Ľudia so synestéziou si ľahšie pamätajú veci, pretože si dokážu automaticky vybaviť viac asociácií.

Ľudia s týmito schopnosťami sa môžu cítiť osamotene. Nepochopená snaha vysvetliť ostatným, prečo vnímate stredu ako žltú, či prečo je pesnička bledo modrá, môže vyvolávať v synenetikovi dojem, že je blázon. Väčšina opýtaných synestetikov by sa však svojich schopností a svojho vnímania nevzdala. Smutným faktom ostáva, že veľa ľudí kôli tejto výnimočnej schopnosti spáchalo samovraždu.

Medzi známe osobnosti so synestéziou patrí napríklad sir Isaac Newton, Vincent Van Gogh, Stevie Wonder, Pharell Williams, Kayne West a mnohí ďalší skladatelia, hudobníci, básnici, maliari či matematici.

Tento fenomén nie je novinkou. Toto kríženie zmyslov je známe už dávno, avšak medzi vedcami stále vyvoláva polemiky, pretože príčiny vzniku nie sú známe.

Prečo sa bozkávame, keď väčšina zvierat nie?

Zdieľanie slín z jednej ústnej dutiny do druhej po dlhšiu dobu, neznie práve romanticky.

Nehovoriac o množstve baktérií, ktoré sa takto prenášajú z úst do úst. Napriek tomu, že takáto výmena tekutín môže byť nechutná, strávi touto aktivitou priemerný človek 20.160 minút svojho života (viac ako 330 hodín). Pri jednom vášnivejšom bozku môže byť prenesených až 80 miliónov baktérií a nie všetky sú pre vaše telo prospešné. Napriek tomu si všetci isto pamätajú svoj prvý bozk. Či už bol trošku trápny alebo neopakovateľne nádherný, bozkávanie hrá vždy významnú úlohu v začínajúcich románikoch.5589024840_08e29c7abd_o

Prečo sa bozkávame?

Najprv jednoduchá odpoveď. Je to príjemné. Do tela sa pri bozku uvoľnujú prospešné látky, ktoré vám doslova rozbúšia srdce. Pri vášnivom bozku môžete spáliť 2 az 3 kalórie za minútu. Častejšie bozkávanie je spojené s redukciou zlého cholesterolu a znížením stresu. V slinách sa prenáša aj genetická informácia o tom kto sme, či sme zdraví a je to aj akýsi ,,chuťový test” nášho partnera.

Je bozkávanie prirodzené?

Bozkávanie je v mnohých kultúrach prirodzeným prejavom ľudského správania, avšak nová analýza naznačuje, že menej ako polovica všetkých kultúr sa naozaj aj bozkáva romanticky.

Podľa novej štúdie bozkávania, ktorá sa pozrela na 168 kultúr z celého sveta, iba 46% z kultúr bozk vníma v romantickom slova zmysle. Štúdia sa teda zamerala iba na páry, vylúčili sa rodičia s deťmi. Z výskumu sa zdá, že romantické bozkávanie párov, ktoré poznáme nielen z filmov, je produktom západných spoločností a odovzdáva sa z generácie na generáciu. Z toho vyplýva, že je to pomerne nový vynález. Svedčí o tom aj fakt, že spôsob, akým tútu aktivitu vykonávame sa menil. Najstaršie zmienky o tomto type správania pochádzajú z doby pred viac ako 3.500 rokmi. Tento akt bol opísaný ako vzájomné vdychovanie duší.

468173507_41ddac1a3e_o

V živočíšnej ríši je bozkávanie medzi samcom a samicou extrémne vzácnym javom. Naši najbližší príbuzní – šimpanzy a opice bonobo – sa bozkávajú. Sú zaznamenané mnohé prípady, kedy sa šimpanzy obíjmali a bozkávali po konflikte. U šimpanzov je bozkávanie formou zmierenia. Častejšie sa však vyskytuje u mužov ako u žien. Inými slovami, nie je to romantické správanie v pravom slova zmysle. Opice bonobo sa vraj bozkávajú častejšie, dokonca s použitím jazyka. Tieto dva druhy však tvoria akúsi výnimku v živočíšnej ríši.

Pokiaľ je nám známe, iné zvieratá nemajú bozk vôbec zaužívaný. Môžu sa dotýkať tvárami, ale nedotýkajú sa priamo perami a nezdieľajú medzi sebou sliny. Proste to nepotrebujú. Napríklad diviaky produkujú štipľavý zápach, ktorý považujú samice za veľmi atraktívny. Zvieratá často feromóny na prilákanie partnera vylučujú v moči. Podľa zápachu samica pozná, ktorý samec je najplodnejší a preto nemusí ísť až k nemu, aby si dali ,,pusu”.

Ľudia majú v porovnaní s niektorými zvieratami naozaj strašný čuch. Vôňa preto nie je jediným atribútom, ktorý používame na posúdenie vzájomnej príťažlivosti, ale určite hrá významnú rolu pri výbere partnera. Muži tiež produkujú verziu feromónu, ktorý dokáže prilákať opačné pohlavie a zvýšiť príťažlivosť v očiach partnerky. Tento feromón je prítomný v mužskom pote. Štúdia zverejnená v roku 1995 ukázala, že ženy dávajú prednosť vôňi mužov, ktorí sú geneticky odlišní od nich. To dáva zmysel, pretože párenie s niekým, kto má odlišné gény pravdepodobne zabezpečí zdravé potomstvo. Takáto istá tendencia sa objavila aj u myší. Faktom je, že feromóny sú významnou súčasťou toho, ako si cicavce vyberajú partnera. Bozkávanie je preto skvelý – hlavne kultúrno prijateľný – spôsob, ako sa dostať dostatočne blízko. 🙂