Čo sa stalo pred 75 rokmi: vedeli ste, že aj USA počas druhej svetovej vytvorilo koncentračné tábory?

Na konflikt, ako je druhá svetová vojna, dejiny nezabudnú. Dodnes sa o nej mnoho rozpráva, mnoho vyšetruje a zisťuje, a pritom nejde o nejaké extra dlhé obdobie. Stačí si zapnúť televíziu, trochu poprepínať stanice, a určite narazíte na dokumentárny film, ktorý spracúva poznatky z tejto vojny. Aj keď sa o nej vyučuje v školách, za tých pár nudných hodín dejepisu sa určite nikto nestihne dozvedieť všetko. Mnoho vecí je verejnosti neznámych až dodnes, a mnoho vecí neznámych aj zostane. Vedeli ste však, že v USA boli taktiež koncentračné tábory?

USA sa najprv do vojny zapojiť nechcelo. Neskôr, po známom útoku na Pearl Harbour, sa Američania pridali na stranu spojencov a okrem vylodenia v Európe zvádzali ťažké boje v tichom oceáne proti nepriateľovi z Japonska. V štátoch od ich vzniku žili zmesi všetkých národností na aké si spomeniete. To znamenalo, že počas vojny tam žili ľudia, ktorých domovské krajiny boli nepriateľmi Spojených štátov Amerických. Američania nemeckého a talianskeho pôvodu nemali so životom v štátoch väčšie problémy. Niekoľko ich bolo zatknutých ako podozrivých zo špionáže, ale veľkej väčšine ostatných sa nestalo nič.

S obyvateľmi japonského pôvodu sa však zachádzalo úplne inak. Podľa historických zdrojov, až 120 000 amerických občanov japonského pôvodu bolo v rokoch 1942 až 1946 zavretých v desiatich koncentračných táboroch rozmiestnených po krajine. Dialo sa tak na základe strachu, že Japonci (veľmi známi svojou národnou hrdosťou) sú len figúrky nastrčené japonskou vládou, ktoré majú špehovať a poškodzovať USA zvnútra.

Foto: s-media-cache-ak0.pinimg.com

Tábory však neslúžili na vyvražďovanie ako v prípade nacistického Nemecka. Zadržiavali ale v zlých podmienkach veľmi veľa ľudí, ktorí zo dňa na deň stratili všetko. Tábory boli kruté už len preto, že keď boli japonskí obyvatelia po vojne prepustení, ich majetok bol už dávno rozkradnutý, zdevastovaný. Museli teda začať úplne odznova.

!

Kedy to začalo

 

S “evakuáciami” japonského obyvateľstva sa začalo dva dni po útoku na Pearl Harbour. Cieľom týchto akcií bolo zabezpečiť západné pobrežie.

“Menej než 3% týchto ľudí môžu byť špehovia alebo sympatizanti Imperiálneho Japonska, ktorí by sabotovali USA. NAVI a FBI presne poznajú tieto indivíduá a dobre ich sledujú. Ostatní museli do táborov za to, že vyzerajú podobne ako tieto 3%,” vyjadrili sa námorníci z Los Angels v januári 1942.

Odpoveď vlády bola jasná. Japonec je Japonec. Sú to nebezpečné živly, či už sú lojálni alebo nie.

Foto: s-media-cache-ak0.pinimg.com

Prezident Franklin Rooswelt vydal nariadenie 9066, ktoré povoľovalo systematickú relokáciu amerických obyvateľov japonského pôvodu. Nezáležalo dokonca ani na tom, že niektorí obyvatelia v Japonsku nikdy neboli, narodili sa už v USA. Všetci mali byť premiestnení do táborov, aby sa zaistila bezpečnosť krajiny.

!!

Ako to vyzeralo

V bodoch sa dá stručne zhrnúť, ako taký bežný tábor pre “nebezpečné živly” vyzeral:

  • Nachádzali sa v 7mich štátoch blízko západného pobrežia USA.
  • Postavili ich v izolovaných neobývaných častiach, napríklad v púštiach a močiaroch.
  • V jednej hale jedávalo od 200 do 300 obyvateľov.
  • Nedostatok jedla bol bežná vec.
  • Každá miestnosť na spanie obsahovala 6 postelí.
  • Každá rodina dostala len jednu miestnosť, či ich bolo viac, alebo menej.
  • Postele mali senné matrace.
  • Iný nábytok by ste tu hľadali márne.
  • Domčeky mali dechtové strechy.
  • Niektoré boli tak poškodené, že púštny prach sa dostával dnu a dusil obyvateľov. Tieto sa neskôr používali aj ako cely pre nebezpečnejších jedincov.
  • Sprchy boli spoločné pre viacero domčekov, žiadny z nich neobsahoval nič viac ako jednu miestnosť s posteľami.
  • Tábory boli obohnané plotmi a strážené vežami. V nich boli umiestnené svetlomety a guľomety.
  • Ak by ste sa pokúsili utiecť, bez premýšľania by vás zabili.
  • Dvakrát denne prebiehalo počítanie uväznených, a konali sa náhodné prehliadky, či ľudia neskrývajú zakázané predmety.
  • Dospelí mali možnosť pracovať za 5 dolárov na deň.
  • Jedlo, ktoré sa vozilo, bolo z armádnych zásob.

Takto teda zaobchádzali počas druhej svetovej vojny v USA s ľuďmi, ktorí sa “prečinili” len svojim pôvodom. V roku 1988 prezident Ronald Reagan podpísal dokument, ktorým sa vláda Spojených štátov ospravedlnila poškodeným. Týmto dokumentom každému uväznenému priznal vyplatenie 20 000 dolárov ako náhradu za spôsobené škody.

zdroj: thelogicalindian.com

Vaše komentáre sú vítané
Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť