Falošný cieľ pre spojencov: Drevené závody Škoda Plzeň.

V roku 1943 bola v susediacej Českej republike vybudovaná drevená napodobenina závodu Škoda Plzeň. Falošné závody boli postavené do role medzi obcami Vochov, Křimice a Vejprnice. Mala slúžiť ako klamný cieľ a pritiahnuť tak pozornosť bombardérov hľadajúcich skutočnú továreň.



04-1000

Ako môžete vidieť na záberoch, drevená verzia bola veľmi detailne spracovaná. Nechýbali základné poznávacie znaky ako 12 komínov, alebo napodobeniny trate do Chebu a Domažlíc. Rozprestierala sa na ploche 100 hektárov.

05-1000

06-1000

07-1200

08-1200

09-1200
Podobné klamlivé ciele sa budovali bežne. Budovali sa najme falošné letiská. Jedno takéto nemecké drevené letisko je známe tým, že naň britský letec údajne zhodil drevenú bombu. Často sa montovali celé falošné armády. Briti vytvorili ilúziu armády, ktorá mala zaútočiť z Calais, gumené tanky mali dokonca aj vlastných veliteľov. Podobné falošné makety tankov boli rozmiestňované aj v Srbsku počas bombardovania NATO. Američania stavali na pobreží fiktívne mestá. Iný prípad popisuje, vyhodenie stoviek figurín s padákmi z lietadla, ktorých hľadaním stratili nacisti celý deň.

Drevená bomba zhodená na drevené letisko vystavená v múzeu.

Drevená bomba zhodená na drevené letisko vystavená v múzeu.

Drevená “Škodovka” sa ale minula úspechu, spojenecké bombardéri sa nenechali oklamať. Roku 1945 na skutočný závod zvrhlo 198 bombardérov 526 ton bômb. Zničili približne 70% areálu. Pôsobivé je, že spojenci prostredníctvom rádia pred útokom varovali robotníkov a odporučili im, aby v čase bombardovania opustili areál závodu. Túto správu vysielali v Češtine aj Nemčine, čím prezradili plánovaný útok a ohrozili vlastných pilotov.

Skutočná Škoda Plzeň po bombardovaní a zničené obrnené vozidlá Herzer.

Skutočná Škoda Plzeň po bombardovaní. Vidno zničené obrnené vozidlá Herzer.


Čo bola skutočná Škoda Plzeň?

Závody Škoda Plzeň sa dostali Nacistom do rúk 16. marca 1939. Boli jednými z najväčších zbrojoviek v Európe a bola v nich vyrobená významná časť nacistického vojenského vybavenia. Zbrojovky mali 45 tisíc zamestnancov a priemerná ročná produkcia bola 2 400 diel, 2 000 tankov a obrnených vozidiel, 215 000 ton delostreleckej munície a 25 000 elektromotorov. Vyrábal sa tu napríklad dobre známy model Herzer. Dodnes je preto schválenie Nemeckej anexie časti Čiech spojencami pripodobňované k Ezopovej bájke o drevorubačovi. Škoda Plzeň bol posledný veľký zbrojársky závod v rukách nacistov.

Škoda Plzeň po nálete.

Škoda Plzeň po nálete.

img: technet.idnes.cz, google

.src

FOUD, Karel, KRÁTKÝ, Vladislav, VLADAŘ, Jan. Poslední akce: operace amerického a britského letectva nad územím Čech v dubnu a květnu 1945. Plzeň: Nava, 1997
EISENHAMMER, Miroslav. Škody způsobené městu Plzni nálety v době druhé světové války. In Západočeský historický sborník 5 (1999)
VÍT, Miloš. Varoval jsem Škodovku. Plzeňský deník, 25. 4. 1995

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť