voudes

Koľko ľudí môže naša planéta skutočne uživiť?

Slovo „preľudnenie“ sa mnohokrát stáva tabu v diskusiách o budúcnosti našej planéty. Často počujeme ľudí hovoriť o tejto problematike ako o jednej z najväčších hrozieb Zeme. No naozaj je príliš veľa ľudí na našej planéte?

„Problémom nie je počet ľudí na planéte, ale počet konzumentov, rozsah a podstata ich spotreby,“ hovorí David Satterthwaite, vedúci pracovník Medzinárodného inštitútu pre životné prostredie a rozvoj v Londýne. Cituje Gandhiho: „Svet má dostatok pre potreby každého, ale nie dostatok pre chamtivosť každého.“

Počet „moderného človeka“ (Homo sapiens) na Zemi bol donedávna pomerne malý. Iba pred 10 000 rokmi nebolo na planéte viac ako niekoľko miliónov ľudí. Číslo jednej miliardy sa neprekročilo až do začiatku 19. storočia a počet dvoch miliárd do dvadsiatych rokov 20. storočia.

V súčasnosti má svetová populácia viac ako 7, 3 miliárd. Podľa prognózy Spojených Národov by v roku 2050 mohla dosiahnuť hodnotu 9, 7 miliárd a v roku 2100 viac ako 11 miliárd ľudí.

Satterthwaite hovorí, že najväčší nárast v najbližších dvoch desaťročiach sa predpokladá v mestských centrách krajín, kde je v súčasnej dobe nízky a stredný príjem. Globálny dopad nárastu niekoľko miliárd ľudí v týchto mestských centrách by mohol byť prekvapivo malý. Dôvodom je, že obyvatelia miest v krajinách s nízkymi a strednými príjmami vyprodukovali historicky málo oxidu uhličitého.

„Vieme o mestách s nízkym príjmom, že emitujú menej než jednu tonu ekvivalentu CO2 na osobu za rok,“ hovorí Satterthwaite. „Mestá v krajinách s vysokými príjmami [môžu] mať šesť až 30 ton ekvivalentu CO2 na osobu za rok.“

BBCimg: Ros Drinkwater/Alamy Stock Photo

Satterthwaite ďalej pokračuje, že keď sa pozrieme na životný štýl jednotlivca, rozdiely medzi bohatými a nemajetnými skupinami sú ešte dramatickejšie. Existuje mnoho obyvateľov s nízkymi príjmami, ktorých spotreba je taká nízka, že k emisiám skleníkových plynov takmer vôbec neprispievajú.

Emeritný profesor, Will Sfeffen, na Austrálskej Národnej Univerzite, vysvetľuje, že samotný nárast populácie nie je problém, podľa neho ním je ešte rýchlejší nárast celosvetovej spotreby. V prípade, ak si svet udrží veľkú ľudskú populáciu, tak ľudia žijúci v krajinách s vysokými príjmami budú zohrávať veľkú úlohu v zmene prostredia našej planéty. Až keď bohatšie skupiny budú pripravené prijať životný štýl s nízkym obsahom uhlíka a pripustiť, aby ich vlády podporili tento zdanlivo nepopulárny krok, znížime tlak v otázkach globálnej klímy, zdrojov a odpadového hospodárstva.

Diana Ivanova z Nórskej Univerzity vedy a techniky v Trondheime hovorí, „všetci radi viníme niekoho iného, vládu alebo biznis. Ak zmeníme svoje spotrebiteľské náviky bude to mať zásadný vplyv na naše prostredie.“

Podľa tejto úvahy, je potrebná zásadná zmena v základných hodnotách vyspelých spoločností: prejsť od dôrazu na materiálne bohatstvo smerom k modelu, v ktorom sú individuálny a spoločenský blahobyt považované za najdôležitejšie.

Dokonca aj keď sa tieto zmeny vyskytnú, zdá sa nepravdepodobné, že by naša planéta mohla skutočne udržať populáciu vo výške 11 miliárd. Koľko ľudí potom môže naša Zem teoreticky zniesť?

Corey Bradshaw z Univerzity Adelaide v Austrálii hovorí, že je takmer nemožné povedať, aké by to bolo číslo, pretože to úplne závisí na technológiách, ako je poľnohospodárstvo, výroba a doprava elektriny – a na tom, koľko ľudí sme ochotní odsúdiť na život v chudobe alebo podvýžive.

V konečnom dôsledku skutočným determinantom je, ako sa rozhodneme prevádzkovať našu spoločnosť. Ak niektorí z nás alebo všetci spotrebujeme veľa zdrojov, maximálna udržateľná populácia bude nižšia. Ak nájdeme spôsoby, aby každý spotreboval menej, Zem bude môcť podporiť viac z nás.

.src

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť