V marci tohto roku vyplavilo more na južnom pobreží Španielska telo 10 metrového vorvaňa, v ktorého žalúdku bolo nájdených viac ako 59 rôznych plastových predmetov s celkovou hmotnosťou takmer 17 kilogramov. Väčšinu tvorili priehľadné plastové fólie zo zemiakových polí z oblastí Almeria a Grenada, kde sa pestujú zemiaky pre európsky trh. Zbytok tvorili plastové tašky, 9 metrov lana, potrhaná záhradná hadica, dva malé črepníky a plastový rozprašovač. Príčinou smrti bola nepriechodnosť čriev – ich upchanie plastmi.
Toto nie sú nezvyčajné prípady. V roku 1989 uviazol vorvaň na ostrove Lavezzi. Príčinou smrti bolo upchanie žalúdka plastovými taškami a 30 metrami igelitových fólií. V roku 1990 našli na Islande mŕtve telo vorvaňa s upchaním traktom plným námorného odpadu a trosiek. V roku 2008 vyplavilo more telo vorvaňa v Point Reyes v Kalifornií s viac ako 200 kilogramovou rybárskou sieťou, lanom a plastovými taškami v žalúdku. Taktiež v roku 2008 našli ochrancovia prírody iného vorvaňa so žalúdkom plným nepotrebných starých sietí z rybárskych lodí.
Vorvaňovi vyvrhnutému na pobreží Holandska chýbala značná časť spodnej čeľuste. Zlomená čeľusť alebo jej chýbajúca časť sa vyskytuje u viacerých ulovených vorvaňov. Mnoho z týchto tvorov sú nasýtené a zdravé pred ulovením. V ich tráviacom trakte sa nachádzajú zväčša kalamáre bez jasnej známky pohryzenia, kúsania alebo žuvania. To naznačuje, že vorvane nepoužívajú ich spodnú čeľusť na lovenie koristi. Zdá sa, že korisť nasávajú priamo do žalúdka a tým sú veľmi zraniteľné odpadom pri kŕmení.
Ďalším veľmi zraniteľným druhom sú veľryby vorvaňovité. V roku 2011 bola na pláži v Puerto Rico nájdená veľryba vorvaňovitá s 5 kilogramami plastového odpadu v žalúdku. Ďalší prípad z roku 2006 hovorí o veľrybe iba s jedinou plastovou taškou v žalúdku. Vorvane si ľahko pomýlia plastový odpad, siete a laná, ktoré sa podobajú na ich potravu Tú tvoria prevažne kalamáre. Rovnako ľahko sa mýlia aj morské korytnačky, ktoré v domnienke požívania medúz požierajú igelitové tašky. Veľryby vorvaňovité však trpia z iného dôvodu. Prehĺtajú veľké množstvo vody popritom ako lovia potravu. V roku 2000 vráskavec obrovský uviazol neďaleko Crains v Austrálií. V žalúdku sa nachádzalo cez 6 metrov štvorcových plastového odpadu (tašky, potravinárske fólie, zvyšky fľašiek, trosiek a iného odpadu). V apríli 2010 uhynula ďalšia veľryba na západnom pobreží pri Seattli. Našli v nej cez 20 igelitových tašiek, chirurgické rukavice, fľaše, uteráky, tepláky, golfovú loptičku a mnoho iného. Plast nie je stráviteľný preto ostáva v trakte a upcháva ho. Pre niektoré veľryby však upchanie nie je príčinou smrti, spôsobuje podvýživu a dlhú mučivú smrť vyčerpaním.
Veľryby však nie sú jediným živočíšnym druhom, ktorí hynie v dôsledku znečistenia plastmi. Odhaduje sa, že viac ako 100 000 vtákov a iných morských cicavcov umrie ročne na následky znečistenia. V septembri 2009 boli zverejnené zábery albatrosov kŕmiacich svoje potomstvo plastovým odpadom, ktorý pripomínal ich potravu. Ročne tatko uhynie mnoho albatrosov na následky otravy, zadusenia alebo podvýživy.
Následky ľudského znečistenia by nemuseli byť až také hrozivé, keby spoločnosť obmedzila používanie plastový produktov ako igelitových tašiek, balónov, slamiek, plastových fliaš a iných. Buďme skromní spotrebitelia a recyklujme!!! „Andrej Belák
Prosím zdieľajte.
