Foto: worldobserveronline.com

Málo známa história: Briti na čele s Churchillom zobrali Indom obilie aby nakŕmili vojakov. Na následky hladu zomrelo 3 milión ľudí

Winston Churchill je právom považovaný za jedného z najvýznamnejších štátnikov uplynulého storočia. Je známe, že viedol Britániu v jej najlepšej hodine, no čo ak ju viedol aj v hodine najzahanbujúcejšej? Niektoré z jeho rozhodnutí a činov sú dodnes považované za kontroverzné. Práve jeho nenávisť voči Indom zapríčinila bengálsky hladomor, ktorý podnietila britská imperiálna politika. Podvyživení, polomŕtvi obyvatelia prichádzali do miest a umierali priamo v uliciach, no Churchill sa tomu len cynicky smial.

Foto: worldobserveronline.com

Veľká Británia tutlá temnú kapitolu, o ktorej sa nedozvieme ani vo väčšine učebníc dejepisu – stratu na životoch a rozsiahlu katastrofu, ktorá bola mimo severovýchodnú Indiu zabudnutá. Vtedajšia britská vláda nechala opakovane vyhladovať značnú časť obyvateľstva kolonizovaného Bengálska. Ľudskosť vtedy išla bokom. Britov hnala dopredu túžba po zisku i pohŕdanie pôvodnými obyvateľmi. 3 milióny nevinných ľudí zomiera dôsledkom hladu a podvýživy počas hladomoru v Bengálsku.

Foto: via pinterest.com

Bengálsko nikdy nepatrilo medzi bohaté krajiny, hrozba hladomoru nad nimi visela v priebehu dejín niekoľkokrát. Napríklad v roku 1770 zomrelo dôsledkom podvýživy až 10 miliónov ľudí, bola to celá tretina obyvateľov Bengálska. Vláda sa vždy snažila pomôcť svojim obyvateľom tak, ako len vedela. Briti však mali s krajinou iný plán – zber úrody, ťažbu nerastných surovín a výber daní.

Foto: via yourstory.com

Prišli však obdobia sucha a s nimi skoro žiadna úroda. Obyvatelia nemali z čoho žiť, nemali žiadne zásoby, kolaboval celý systém. Britská vláda však tušila, že hladomor sa pomaly, ale isto blíži. Príznaky boli viac ako jasné, ľudia umierali. No reakciou britskej vlády bolo zvýšenie dane z pôdy na 60 %. Briti bohatli závratnou rýchlosťou, zatiaľ čo Bengálčania v tisícoch zomierali. Briti nevyčerpávali iba obyvateľov, ale aj krajinu ako takú. Farmárov donútili pestovať plodiny, ktoré boli určené na export a prinášali im ešte viac úžitku. Milióny domorodcov najmä vo východnej časti Bengálska hladujú. Britská vojnová vláda uvažuje, ako expedovať viac zásob jedla do hladom postihnutých miest. Ale pohŕdavý premiér Winston Churchill sa rozhoduje úplne inak.

Foto: cloudfront.net

Churchill, blahoslavený premiér Britov, bol znepokojujúco ľahostajný voči rozvíjajúcemu sa hladomoru, ktorý doslova hltal bengálsku populáciu. Aby obyvatelia prežili, museli sa uchýliť k jedeniu trávy a ľudského mäsa. Práve Churchill stál za rozhodnutím, presmerovať dodávky lekárskej pomoci a potravinových zásob – ktoré boli určené hladujúcim obetiam – už zásobeným príslušníkom ozbrojených síl do celej Európy.

Foto: henrymakow.com

Ako na hladujúcich obyvateľov reagoval sám Winston Churchill? Jeho odpoveď bola: „Nenávidím Indov, sú takí brutálni ako ich náboženstvo. Hladomor, či niečo iné, aj tak sa vždy množia ako králiky!“ Keď dostal Churchill telegram, v ktorom bola popísaná celková devastácia krajiny i počet mŕtvych, jeho jedinou reakciou vtedy bolo: „Tak prečo ešte stále nezomrel Gándhí?“

Foto: world-atlas.com

Slová veľkého slávneho Churchilla stavajúceho sa proti diktatúre nakoniec prekonáva činnosť krutého a bezohľadného Churchilla, ktorý sa snažil uvaliť diktatúru na ľudí s tmavou pleťou.

Hladomor skončil v roku 1944, keď sa podarilo preživším dopestovať a zozbierať dobrú úrodu ryže.

zdroj: yourstory.com

zdroj: bbc.co.uk

zdroj: winstonchurchill.hillsdale.edu

zdroj: content.time.com

Autor: Zuzana Koštialová

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť