FOTO: Prvý mp3 prehrávač vyrobený v roku 1998, ktorý sa okamžite stal fenoménom.
Pred 20 rokmi dostali „empétrojky“ svoj populárny názov…
Pre rad ľudí je skratka mp3 synonymom pre akúkoľvek hudbu uloženú v počítači alebo mobilnom telefóne. Veľká časť užívateľov ani netuší, že oficiálny názov tejto technológie, ktorá vznikla na prelome 80. a 90. rokov v Nemecku, znie MPEG-2 Audio Layer 3. Prípona .mp3 bola súborom s komprimovanou muzikou prisúdená pred 20 rokmi, 14. júla 1995.
Prevod do formátu mp3 umožňuje zmenšiť veľkosť hudobného súboru zhruba na desatinu jeho pôvodnej hodnoty pri zachovaní prijateľnej kvality zvuku. Vo svojej pôvodnej a dodnes zďaleka najrozšírenejšej verzii ide o takzvanú stratovú komprimačnú metódu. To znamená, že v záujme zníženia dátového objemu je časť informácií z pôvodnej nahrávky odstránená. Obeťou tohto „osekávania“ býva frekvencia blízka medzným hraniciam ľudského sluchu. Existuje ale aj iné, sofistikovanejšie postupy, s ktorých pomocou je možné poslucháčov oklamať.
MP3 prišlo z Nemecka!
Za duchovného otca formátu mp3 býva označovaný nemecký elektrotechnik a matematik Karlheinz Brandenburg. Počítačovému spracovaniu zvuku sa venoval už od začiatku 80. rokov čoby postgraduálny študent univerzity v bavorskom Erlangene. Neskôr vo svojich výskumoch pokračoval vo Fraunhoferovom inštitúte integrovaných obvodov, ktorý sa v roku 1987 zapojil do európskeho projektu s cieľom vyvinúť technické štandardy pre digitálne rozhlasové vysielanie.
Spolu so zamestnancami Fraunhoferovho inštitútu a ďalších vedeckých inštitúcií sa Brandenburg zaoberal otázkou kompresie hudobných súborov. Vyšiel pri tom z už existujúcich metód, ktoré ďalej rozvinul a pomohol dostať do reálnej použiteľnej podoby. Ako „pokusný králik“ poslúžila nahrávka Tom’s Diner americkej pesničkárky Suzanne Vega. Vokálnu verziu tejto skladby komprimoval so svojimi kolegami stále dookola, pričom sledoval, ako sa úpravy kompresného algoritmu prejavia na kvalite zvuku.
Vo svojej počiatočnej fáze niesla komprimačná metóda Brandenburgova tímu názov ASPEC, neskôr ju organizácia Moving Picture Experts Group (MPEG) začala označovať ako MPEG-2 Audio Layer 3. Počítačové súbory s takto komprimovanou hudbou mali spočiatku príponu .bit. Na základe ankety medzi členmi Fraunhoferovho inštitútu však bola začiatkom leta 1995 zmenená na .mp3.
Formát mp3 prišiel na svet v správnom čase. Od polovice 90. rokov začal rásť počet užívateľov internetu z radov domácností. Tým sa menil aj charakter „siete sietí“, ktorá v stále väčšej miere slúžila ako zdroj zábavy. V roku 1998 sa navyše na trhu objavili prvé vreckové prehrávače digitálnej hudby, vďaka ktorým „empétrojky“ prenikli z počítačov do vreciek a kabeliek.
Veľké hudobné vydavateľstvá sa k predaju hudby cez sieť dlho stavali odmietavo, okrem iného kvôli obave z počítačového pirátstva. Obmedzená možnosť získať hudbu cez internet legálne viedla k rozmachu rôznych výmenných služieb balansujúcich na hrane zákona, ktorých nekorunovaným kráľom bol server Napster. Istým zadosťučinením pre manažérov nahrávacích spoločností snáď mohol byť fakt, že predmetom nelegálnej distribúcie sa stal aj samotný program pre kompresiu hudby.
V priebehu času sa formát mp3 stretol s radom ambicióznych vyzývateľov. Niektorí z nich, napríklad ATRAC od spoločnosti Sony, úplne prepadli. Iné formáty ako Windows Media Audio (WMA) alebo Vorbis si vedú o poznanie lepšie, ale stále sú skôr voľbou znalejších užívateľov než masovou záležitosťou. Asi najvážnejším konkurentom „empétrojok“ v oblasti stratovej kompresie je štandart Advanced Audio Coding (AAC), ktorý používa napríklad spoločnosť Apple. Rastúca kapacita pamäťových médií navyše náročnejším poslucháčom umožnila prechod k bezstratovým kompresným metódam, ako je stále populárnejšie FLAC, pri ktorých nedochádza k znižovaniu kvality zvuku.
