Naša krv obsahuje stonásobne viac hormónu lásky, ako sme si mysleli!

Určite poznáte ten hrejivý pocit náklonnosti, ktorý chvíľami cítime k druhým ľuďom. Takúto emóciu má na svedomí práve zlúčenina zvaná oxytocín, ktorý mnohí poznáme skôr pod názvom „hormón lásky“. A ukázalo sa, že tohto zamilovaného hormónu máme vo svojich žilách stokrát viac, ako nám bolo známe doteraz.

Tento objav by mohol napomôcť výskumníkom porozumieť, ako sú reálne riadené naše emócie i sociálne správanie.

extra_large-1478617255-cover-imageimg: via iflscience.com

Oxytocín do určitej miery ovplyvňuje našu pohodu, pocit šťastia a prevenciu pred silným dopadom stresu. Hoci sa tento hormón produkuje v mozgu, nezostáva tam celý. Kým časť oxytocínu slúži na prenos impulzov v mozgu, zvyšok hormónu končí v našom krvnom obehu a pomáha tak regulovať celý rad fyziologických funkcií. Pretože vedci zatiaľ neboli schopní pozorovať účinky vylúčenia hormónu v ľudskom organizme, povaha týchto funkcií dosiaľ nie je celkom známa. U zvierat však isté sociálne poruchy boli zaznamenané. Napríklad pri skúmaní absencie oxytocínu na myšiach spozorovali, že začali jesť svoje vlastné mladé.

Aj keď nám je známe, že hormón lásky hrá v živote človeka významnú úlohu, jeho plný rozsah účinkovania stále nie je celkom známy. Jednou z prekážok výskumu je aj to, že odmerať hladinu oxytocínu v krvi je stále náročným procesom. V krvnom obehu je možné nájsť iba jeho malé množstvo, väčšina hormónu sa viaže na iné proteíny v ľudskom organizme.

content-1478616810-mother-babyimg: via iflscience.com

V štúdii, ktorú zverejnil portál Scientific Reports, vedci odhaľujú novú metódu narušenia väzieb medzi oxytocínom a krvnými bielkovinami, vďaka čomu sa uvoľní väčšie množstvo hormónu a uľahčí sa tak jeho meranie. Pri tomto experimente sa ďalej zistilo, že hladina hormónu lásky v krvnom obehu je výrazne vyššia, než sa doteraz predpokladalo.

“Proteíny sa skladajú z dlhých reťazcov molekúl, ktoré sú zložené v špeciálnej trojrozmernej štruktúre. Našou snahou je “natiahnuť” tieto bielkoviny, čo by priamo spôsobilo uvoľnenie väčšieho množstva oxytocínu,” interpretuje vo svojom vyhlásení Ole Kristian Brandtzæg, spoluautor štúdie.

V tejto fáze výskumu je stále ťažko povedať, čo tento objav pre ľudstvo bude znamenať, no dáva vedcom celý rad pozoruhodných otázok, na ktoré budú hľadať relevantné odpovede. Tie by mohli napríklad viesť k novým metódam riešenia lekárov v boji s poruchami ako schizofrénia, autizmus, agresia či depresia.

.src

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť