Nové poznatky sa získavali aj šialenými pokusmi, tieto experimenty v mnohom prekračujú hranice ľudskej morálky

Tieto experimenty sa zahrávajú s prírodou a zahanbili by aj samotného doktora Frankensteina.

Mnohé z týchto experimentov prekračujú hranice etiky. Na tú dobu, v ktorej sa odohrávali však posunuli úroveň ľudského poznania.

Premena mačky na telefón

V roku 1929 premenili Ernest Glen Wever a Charles W Bray živú mačku na hovoriaci prístroj. Najprv jej odstránili kus lebky a následne pripojili jednu elektródu k jej sluchovému nervu a druhú k telu. Elektródy boli zároveň prepojené približne 18 metrovým káblom s ampliónom vo zvukotesnej miestnosti.

Výsledok spočíval v tom, že keď jeden z vedcov hovoril do ucha mačky, na druhej strane ho bolo počuť cez prijímač. Jednoduché príkazy alebo počítanie boli vraj úplne zreteľné. Mačku neskôr zabili a skúsili to znovu, v tomto prípade však zistili, že podobný prístroj funguje len cez živého tvora.

Sovietsky chirurg a jeho dvojhlavý pes

Kopftransplantation durch Physiologen Demichowimg: iflscience.com

Vladimir Demikhov bol sovietsky vedec, ktorý experimentoval s transplantáciou zvierat v 30. až 60. rokoch. Dnes je považovaný za priekopníka v tejto oblasti, no na jeho povesť vrhajú nepríjemný tieň práve pokusy na psoch. Najznámejšia je snaha spojiť dvoch dohromady.

Počas operácie zošil predlaktia a hlavu malého 9 ročného psa menom Shavka ku väčšiemu tulákovi menom Tramp. Prestrihávala sa krčná žila, aorta a chrbtová časť Shavky a následne sa jej obehový systém prepojil s telom Trampa. Psi mohli jesť aj piť oddelene no po štyroch dňoch zahynuli. Demikhov aj napriek tomu tento experiment uskutočnil niekoľkokrát.

Plastické operácie tváre počas prvej svetovej vojny

content-1477664073-faceimg: findmypast.co.uk

Tieto operácie sú dôkazom, že históriu chirurgie netvoria len šialení vedci. Počas prvej svetovej vojny najmenej 3000 vojakov podstúpilo chirurgické zákroky kvôli nepríjemným zraneniam. Aj keď neboli práve na pohľad pekné, na tú dobu boli skutočne pokrokové.

Zo zákrokov je najlepšie zdokumentovaná práca doktora Harolda Gilliesa. Jedným z najúspešnejších výkonov je tvár poručíka Williama Spreckleyho, ktorý utrpel masívne poškodenie nosa a líc strelou do tváre. Od pacienta vzal chrupavku z rebra a implantoval ju na čelo. Po šiestich mesiacoch bola využitá na tvorbu nového nosa. Po troch rokoch práce vyzeral poručík úplne inak. Doktor Gillies je v súčasnosti mnohými nazývaný krstným otcom moderných plastických operácií.

Prasatá žiariace v tme

Takmer všetky druhy zvierat a rastlín boli niekedy geneticky upravované, aby svietili v tme. Najzvláštnejším pokusom bola však snaha rozsvietiť prasatá. V roku 2006 vedci z Taiwanskej univerzity z Oddelenia zvieracej vedy a technológie pridali genetickú informáciu z medúzy do embryí prasiat.

Výsledkom bolo, že tri z nich svietili v tme na zeleno. Vedci dokonca tvrdili, že žiarili aj ich vnútorné orgány. Nie je to prvý z takýchto pokusov, no podľa BBC boli taiwanskí vedci na seba vraj obzvlášť hrdí. Zároveň podľa portálu ABC News zdôraznili, že ich štúdia môže byť ďalej využitá na skúmanie kmeňových buniek u ľudí.

.src

 

 

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť