Novoobjavená skamenelá lebka ukázala, kedy žil na zemi posledný jednorožec

Už desaťročia vedci odhadujú, že sibírsky jednorožec – dávno vyhynutý druh cicavca, ktorý vyzeral viac ako nosorožec než kôň – vymrel asi pred 350 000 rokmi. Úžasne zachovalá lebka nájdená v Kazachstane však celý tento predpoklad vyvracia. Ukázalo sa, že tieto neuveriteľné bytosti existovali ešte pred 29 000 rokmi.

 

Predtým, než si povieme niečo bližšie o najnovšom objave, asi vám v hlave pobehuje jedna otázka… áno, „jednorožec“ skutočne existoval. Potuloval sa po zemi pred desaťtisícmi rokov…a nevyzeral tak, ako vo vašej obľúbenej rozprávkovej knižke. Skutočný jednorožec, Elasmotherium sibiricum, bol chlpatý a obrovský a vyzeral ako dnešný nosorožec, len s tým, že na čele hrdo niesol svoj všehomúci roh.

 

Podľa prvých opisov bol sibírsky jednorožec asi 2 metre vysoký, 4,5 metra dlhý a vážil približne 4 tony. To sa viac podobá na veľkosť mamuta ako koňa. Napriek svojmu pôsobivému vzrastu sa väčšinu času pásol požierajúc prevažne trávu. Takže ak chcete mať správnu predstavu o skutočnom jednorožcovi, myslite na chlpatého nosorožca s jedným dlhým, tenkým rohom vystupujúcim z jeho tváre (namiesto krátkeho uzemčistého rohu, ktorý mávajú dnešné nosorožce).

 

Lebka, ktorá bola pozoruhodne dobre zachovalá, bola nájdená v oblasti Pavlodar v Kazachstane. Výskumníci zo Štátnej univerzity Tomsk ju boli schopní datovať pomocou rádiokarbónovej metódy približne do obdobia spred 29 000 rokov. Podľa veľkosti a stavu lebky je pravdepodobné, že išlo o starého samca. To, ako zomrel, ostáva nejasné.

 

Výskumníkov momentálne trápi jedna otázka. Ako je možné, že tento jednorožec prežíval oveľa dlhšie ako tie, ktoré vymreli pred niekoľkými sta tisícami rokov skôr. „S najväčšou pravdepodobnosťou južná časť západnej Sibíri bolo refúgium, kde tento nosorožec pretrval najdlhšie v porovnaní s zvyškom,“ povedal jeden z tímu, Andrey Shpanski. „Existuje ešte možnosť, že vo viacerých južných oblastiach mohol chvíľu migrovať.“

Tím dúfa, že tento objav im pomôže lepšie pochopiť, akú rolu hrali faktory životného prostredia vo vyhynutí tohto tvora, pretože sa zdá, že niektoré mohli vďaka migrácii cez veľké vzdialenosti prežívať oveľa dlhšie, než sa pôvodne myslelo.

 

Ak by sme vedeli, ako dokázal tento druh prežiť tak dlho a, potenciálne, čo spôsobilo vyhynutie, boli by sme informovanejší a mohli by sme tak robiť správne rozhodnutia o budúcom osude nášho vlastného druhu.

.src

img: Heinrich Harder/Wikimedia

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť