Obľúbený štýl hudby dokáže prezradiť váš charakter

Hudba v nás často vyvoláva emócie a niekedy privedie k slzám alebo k úsmevu. Existujú štýly, ktoré niektorí nenávidia a iní milujú. Existujú ľudia, ktorí sú výborní v hre na hudobý nástroj, no aj tí, ktorým to nikdy nepôjde. Prečo je to tak? Veda postupne zisťuje, že tieto odlišnosti spojené s hudbou nie sú náhodné, ale vyplývajú z osobnosti každého z nás.

Výskum vedcov z Univerzity v Cambridge zistil, že hudobné preferencie sú spojené s tromi spôsobmi zmýšľania u ľudí. Takzvaní empatizéri, alebo typ E majú hlboký záujem o myšlienky a emócie iných ľudí, majú vysokú schopnosť empatie a súcitu. Druhý typ S, alebo systemizéri sú skôr zameraní na určité pravidlá a systémy, ktoré riadia svet a rozmyšľajú systematickejšie. Tí, čo sa nachádzajú niekde uprostred dostali pomenovanie „vyvážení“, pretože dokážu zmýšľať empaticky aj systematicky.

Výskum ukázal, že 95% ľudí sa zaraďuje do jednej z týchto troch skupín, ktoré charakterizujú aj iné ľudské črty a správanie, ako napríklad či je daný človek študentom vedy a matematiky alebo skôr humanitných vied. Po prvýkrát bolo zistené, že tieto typy osobností vypovedajú aj o preferenciách hudobného štýlu.

Hudba sa týmto spôsobom prepája s myslením. Výskumu sa zúčastnilo viac ako 4000 ľudí a potrebné dáta sa zbierali určením spôsobu myslenia zúčastnených a následným počúvaním a výberom hudobných preferencií  na 50 hudobných ukážkach rôznych štýlov. Zistilo sa, že spomínaní empatizéri preferujú jemnejšiu hudbu s nižším energetickým nábojom a s emocionálnou hĺbkou, ako napríklad R&B, soft rock a iné. Títo ľudia preferovali piesne ako Come away with me od Norah Jones alebo známu skladbu Hallelujah od Jeffa Buckleyho.

music-1281642_960_720img: pixabay.com / Pexels

Na druhej strane, typ systemizérov preferoval intenzívnejšiu hudbu, ako hard rock, punk a heavy metal. Vyberali si tiež zložitejšie piesne s intelektuálnou hĺbkou a taktiež klasickú hudbu s klavírnymi tónmi. Typ vyvážených, nachádzajúci sa uprostred volil širšie žánrové zameranie a rôzne štýly.

Vedci neskôr skúmali aj previazanosť schopnosti hrať na hudobný nástroj s konkrétnymi črtami osobnosti, ako otvorenosť, extroverzia, introverzia a emočná stabilita.

Bolo zistené, že tí otvorenejší s väčšou predstavivosťou majú širší záber v záujmoch a skôr sa naučia hrať na hudobný nástroj. Tí uzavretejší preferujú skôr rutiny a novým záľubám sa nechcú prispôsobovať. Taktiež bolo zistené, že extroverti, asertívni a komunikatívni ľudia majú lepšie predpoklady na spev.

Z výskumov je zrejmé, že hudobné preferencie nám naozaj môžu prezradiť charakter ľudí a spôsob ich myslenia. Vedci, ktorí uskutočnili výskum dúfajú, že zistené výsledky pomôžu učiteľom, rodičom a doktorom. Melódie rôznych piesní môžu byť totiž využité aj ako terapia, napríklad po prežití pcyhologickej traumy. Výsledky výskumov ukázali, že ľudia, ktorí v detstve prežili traumu, v dospelosti vnímajú a prijímajú hudbu inak ako tí, ktorí si danou udalosťou neprešli. Hudba tak môže vypovedať nielen o našej osobnosti, ale ju aj istým spôsobom ovplyvniť. Už viac nie je záhadou na základe čoho sa nám určité piesne páčia alebo nepáčia. Tajomstvo tkvie jednoducho v tom, ako pracuje naša myseľ a akí sme.

.src

 

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť