Foto: spravnym.smerem.cz

Niektoré neboli nikdy použité. Toto sú najzaujímavejšie opustené tunely na Slovensku

Tunely. Všetci vieme, koľko peňazí u nás stojí vyhĺbiť a sprejazdniť nejaký nový tunel. Teda, presnú cifru zrejme nie, len vieme, že je to vždy akosi veľa. Sme na Slovensku a častokrát je tu všetko predražené. Dôvody tu nejdem spomínať, pretože nie o nich bude tento článok. Viete si ale predstaviť, že na Slovensku je postavených niekoľko tunelov, ktoré sa nepoužívajú? A že dokonca niektoré sa nepoužívali nikdy? Nemalé investície, ktoré vyšli navnivoč  pri stavbe železničných tunelov plus zopár takých, ktoré slúžili, ale už dávno zapadli do histórie – o tom bude tento článok.

Gemerská spojka

40. roky minulého storočia priniesli pre našu vlasť krušné časy. Zúrila druhá svetová vojna, no u nás sa riešili aj vnútroštátne dopravné problémy. Kvôli viedenskej arbitráži prišlo Slovensko ešte v roku 1938 o vyše 10 tisíc km2 územia, ktoré pripadlo Maďarsku. Vyvstal z toho vskutku nepríjemný problém pre Slovákov žijúcich na Gemeri.

Na územiach, odstúpených Maďarsku, boli železničné trate, ktorými sa obyvatelia dopravovali z Tisovca do Revúcej, Slavošoviec alebo až do Dobšinej. Vlakové spojenie bolo kedysi oveľa dôležitejšie, ako sa dnes môže zdať, avšak keď sa zrazu museli presúvať cez druhú krajinu, nebolo to nič jednoduché. Slováci cez Maďarsko takto cestovať mohli, z vlaku sa ale nemohli pohnúť a vystúpiť mohli znovu až na našom území. Maďarsku za tieto služby, zabezpečené vďaka tzv. peážnym zmluvám, bolo treba platiť.

Pre opätovné dotvorenie ucelenej železničnej siete v tejto oblasti sa Slovenská dopravná komisia v septembri 1939 rozhodla postaviť nové trate, vďaka ktorým nebude nutné opúšťať krajinu pri presune z jedného miesta na druhé. Takto začal príbeh o Gemerských spojkách.

Tie zahŕňali tri úseky o celkovej dĺžke 58 km. Rátalo sa so 14 tunelmi., pomocou ktorých sa hlavne mali prekonávať výškové stúpania. Keď bolo územie dnešného južného Slovenska po kapitulácii Maďarska znovu pripojené k našej krajine, rozostavaná trať stratila svoj význam. Práce boli síce obnovené, ale po znárodnení stavebníctva definitívne zastavené v roku 1948. Trať bola vtedy postavená už na 80%. Stavebne dokončené boli štyri tunely, z toho cez tri z nich nikdy žiadny vlak nešiel.

približná mapa z plánovania trás gemerskej spojky

Foto: Martin Zachar via maps.google.com

Tunel pod Dielikom (2003 m)

So stavebnými prácami tohto tunela sa začalo v januári 1941 a tesne pred vypuknutím SNP bol dokončený. Pár rokov po dostavbe sa prevalil strop pri Tisoveckom portáli a časť tunelu bola zatopená vodou. V roku 1987 mal tunel fungovať ako úkryt pre rakety s jadrovými hlavicami, no napokon z toho zišlo. V roku 1997 bol tento tunel vyhlásený za Chránený areál, ako jedno z najvýznamnejších stredoeurópskych zimovísk netopierov, ktorých tu každoročne zimuje na tisícky.

Muráňsky portál tunela sa nachádza na trinástom kilometri trasy smerom z Revúcej a je zamrežovaný. Spomínaný Tisovecký portál je kvôli zrúteniu klenby tesne za portálom zatopený vodou a nepriechodný.

tisovecký portál

Foto: via mapio.net

Foto: via spravnym.smerem.cz

Foto: via spravnym.smerem.cz

revúcky portál

Foto: via spravnym.smerem.cz

Koprášsky tunel (245 m)

Práce na ňom začali v marci 1941 a bol hotový už po polroku. Momentálny stav tunela je dobrý, klenba ani steny nejavia žiadne poškodenie a tunel je bez problémov priechodný. Kedysi sa tunel používal ako sklad ovocia. Kúsok od Mníšanského portálu tunela sa nachádza najkrajšia stavba Gemerskej spojky – majestátny Korpášsky (Mníšanský) viadukt. Má 120 m, čo je viac ako má napr. viadukt v Telgárte a s výškou 38 m prekonáva údolie pri obci Magnezitovce (ktorá sa skladá z častí Kopráš a Mníšany).

Foto: via spravnym.smerem.cz

Foto: via vlaky.net

Foto: via spravnym.smerem.cz

Foto: via vlaky.net

Slavošovský tunel (2400 m)

Nazýva sa aj tunel pod Homôľkou a je jeden z najdlhších tunelov u nás. Je postavený do tvaru písmena S a je celý priechodný. Portál zo strany Slavošoviec, ktorý nebol nikdy úplne dokončený, postihol za svoju existenciu zub času. Zosuvy pôdy, naplaveniny a bahno spôsobili, že bol takmer úplne zavalený. Pred pár rokmi bol ale miestnymi ľuďmi upravený a momentálne sa cezeň bez väčších problémov dá do tunela vstúpiť. Z tejto strany vteká dovnútra voda. Pozdĺž tunelom vedie žliabok, ktorým steká dole k revúckemu portálu. Aj preto bývala v minulosti jeho spodná časť zatopená.

Revúcky portál sa nachádza vysoko nad Koprášom. Ani ten nestihol byť dokončený, napr. skalný zárez pred tunelom nebol prekopaný do potrebnej hĺbky. V tuneli sa nachádza ešte jedna zaujímavosť. Keďže tunel prechádza vápencovou oblasťou a podzemná voda si našla cestičky aj dovnútra, na niekoľkých miestach možno vidieť kvapľovú výzdobu ako v jaskyni.

V súčasnosti sa Slavošovský tunel pýši titulom najdlhší cyklotunel v Európe! Navyše fantastická akustika vnútri tunela je ako stvorená pre koncerty, ktoré sa tu od roku 2012 z času na čas hrávajú. Ďalším využitím je pre domácich možnosť skrátiť si cestu zo Slavošoviec do Magnezitoviec. Môžu totiž ísť napr. autom naokolo 31 km, alebo môžu ísť skratkou týmto tunelom, potom Koprášskym a napokon cez už spomínaný viadukt.

revúcky portál

Foto: via hiking.sk

Foto: via spravnym.smerem.cz

Foto: via vlaky.net

slavošovský portál pred vyčistením

Foto: via vlaky.net

slavošovský portál teraz

Foto: via spoznaj.eu

Nedokončené trate ale ponúkajú návštevníkom viac než len tieto tri tunely. Turisti sa neraz vydávajú po stopách plánovanej železnice a nachádzajú okrem tunelov množstvo ďalších dôkazov o tom, že tu kedysi mala byť štreka – mosty, zárubné múry, vyvýšené miesta na koľaj, násypy trate, oporné múry nedokončených mostov… Takže putovanie krajinou, ktorú mali pretínať koľaje Gemerskej spojky, sľubuje nevšedný zážitok.

 

Ožďanský tunel (160 m)

Sprevádzkovaný bol v roku 1913 a nachádza sa na trase medzi Poltárom a Rimavskou Sobotou, konkrétne medzi zastávkami Ožďany a Dolné Záhorany. Bohužiaľ, už bývalými zastávkami. Prevádzka bola zastavená v roku 2000 kvôli nevyhovujúcemu technickému stavu železničnej trate. V roku 2007 bola trať zrušená a momentálne rýchlo zarastá vegetáciou, čo je vidieť aj pri oboch portáloch tunela. V roku 2013 túto trať predali železnice banskobystrickému samosprávnemu kraju. Ten má zámer položiť na trať asfaltovú vozovku a vybudovať tým cyklotrasu.

Foto: via panoramio.com

Foto: via panoramia.com

Píliansky tunel (121 m)

Bol vybudovaný počas výstavby Uhorskej severnej železnice v rokoch 1869 až 1871 a nachádza sa pri obci Píla neďaleko Lovinobane. Nemá bezpečnostné výklenky, ktoré sú pre tunely u nás typické. Koncom 2. sv. vojny bol poškodený, ale pomerne rýchlo bol aj obnovený. Prestal sa používať kvôli zdvojkoľajneniu úseku Lovinobaňa – Kriváň. Spočiatku bol kvôli osadeniu druhej koľaje len vykopaný zárez pri tuneli. V roku 1985 uskutočnili obnovu pôvodnej koľaje na súbeh s novou traťou, ktorá cez tunel nešla a tunel sa tým prestal používať.

kriváňsky portál

Foto: via geocaching.com

lovinobaňský portál

Foto: via geocaching.com

 

.zdroj

.zdroj

.zdroj

.zdroj

.zdroj

.zdroj

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť