Pokiaľ by existoval mimozemský život, našli by sme ho pravdepodobne na tomto mesiaci

NASA plánuje poslať sondu na Európu – jeden z viac než 60 mesiacov obiehajúcich okolo Jupitera.

„Európa alebo Europa je prirodzený satelit Jupitera, jeden z Galileiho mesiacov. Je to najmenší zo štyroch veľkých mesiacov Jupitera, a zároveň je najzáhadnejší. Pomenovaný bol po jednej z mileniek najvyššieho gréckeho boha Dia(Jupitera), Európe, ktorú Zeus v podobe bieleho býka uniesol na Krétu. Mesiac po prvýkrát pozoroval pravdepodobne Galileo Galilei 7. januára 1610.“

text: sk.wikipedia.org

 

Prečo práve tento mesiac?

Existuje veľká pravdepodobnosť, že tu nájdeme mimozemský život. Zatiaľ, čo povrch Európy vám môže pripadať ako veľká zaprášená skala, v skutočnosti ide o ľad, pod ktorým sa môže nachádzať gigantický oceán. Seriózne, oceán na Európe je obrovský (priemerná hĺbka je 100 km). Aj keď Zem (12 756 km) je viac ako 4-krát väčšia v priemere než Európa (3 138 km), odhaduje sa, že na Európe je viac než dvojnásobné množstvo vody (1,4 mld vs 3 mld km3).

Europaimg: arsystem.nasa.gov

 

Nerozlučiteľná dvojica: voda – život

Všade tam, kde na Zemi nájdeme vodu, nájdeme aj život. Vysoko v atmosfére? Pochované pod kilometrami skál? Je tam voda? Potom je tam aj život! Dokonca aj na skládkach jadrového odpadu sa nachádzajú baktérie.
Takže, pokiaľ sa na Európe nachádza tekutá voda, pod jeho ľadovým povrchom, je vysoko pravdepodobné, že tu nájdeme známky života.

Europa grafimg: solarsystem.nasa.gov

 

Problém pre život?

Najväčším problémom môže byť samotný ľadový povrch, ktorý dosahuje niekoľko desiatok kilometrov. Táto masa ľadu môže do značnej miery ovplyvniť život v oceáne pod ňou, keďže úplne bráni prieniku svetla a energie zo Slnka.

Ladimg: arsystem.nasa.gov

 

Tvorcovia života

Ľadový povrch Európy znamená, že oceán je kompletne tmavý a je veľmi pochopiteľné si myslieť, že v takomto prostredí, bez slnka a energie, žiaden život nebude. Základom života na Zemi je predsa slnečná energia. Avšak novú nádej nám prinášajú naši malí priatelia: Hydrotermálne prieduchy. Aj na Zemi, hlboko v oceáne, sa nachádzajú hlbinné sopečné prieduchy, ktoré zabezpečujú podmienky na život okolo nich, aj keď do takej hĺbky nepreniká žiadne svetlo. Živé organizmy dostávajú energiu vďaka veľmi vyhriatej vode a chemikáliám, ktoré chrlia prieduchy. V skutočnosti, existuje teória, že život na Zemi sa začal práve vďaka takýmto hlbinným prieduchom v oceánoch.

„Hlbinné otvory, známe tiež ako hydrotermálne otvory, vytvárajú jedny z najbizarnejších a najpôsobivejších ekosystémov sveta. Siahajú do značnej hĺbky a žijú bez slnečného žiarenia. Sú v zemskom povrchu, úžasné podmorské gejzíry generované geotermálnou energiou. Hydrotermálne prieduchy sú zvyčajne tvorené pozdĺž oceánskych hrebeňov v miestach, kde sa nachádzajú dve odlišné tektonické dosky, čo vytvára veľkú geotermálnu energiu, ktorá generuje hlbinné otvory a prieduchy, zvyčajne viac ako 2 438 metrov pod hladinou oceánu.“

text: cestovanie.aktuality.sk

Ventsimg: Sully Vent v Main Endeavour Vent Field, NE Pacific – pmel.noaa.gov

 

Sila z nebies

Európa je neustále deformovaná gravitáciou Jupitera ako gigantická antistresová loptička. Tento jav je opísaný ako slapové sily. Vďaka slapovým silám je pravdepodobné, že jadro Európy je aktívne. Roztavené jadro znamená prieduchy a prieduchy môžu znamenať život.

„Slapová sila je druhotným efektom gravitačnej sily a jej dôsledkom je napríklad príliv a odliv (tzv. oceánske slapy). Vzniká preto, že gravitačné pole nie je konštantné pozdĺž celého telesa. Keď sa teleso ocitne pod vplyvom gravitácie iného telesa, gravitačné zrýchlenie na bližšej a vzdialenejšej strane sa môže výrazne líšiť. To vedie k deformácii tvaru telesa bez toho, aby sa zmenil jeho objem. Ak má teleso na začiatku guľový tvar, slapová sila má tendenciu deformovať ho do tvaru elipsoidu dvoma vydutinami, jednou na strane otočenej k telesu a druhou na strane odvrátenej.“

text: sk.wikipedia.org

Europa surfaceimg: Simulovaný pohľad povrchu Európy – solarsystem.nasa.gov

 

Ochutnávka

Na potvrdenie teórie, či sa v oceánoch Európy nachádza život, sa vedci rozhodli poslať sondu do orbitu Jupitera, ktorá tiež vykoná blízky prelet okolo Európy. Prelet poskytne šancu, sonde preskúmať mesiac, vďaka svojim zariadeniam, ako radar a spektrometer, čím sa naučíme niečo nové o jeho geológii, vzťahu s Jupiterom a tiež o procesoch, ktoré sa dejú pod jeho ľadovým povrchom.
Avšak, to nie je tá najúžasnejšia vec na tejto misii. Najúžasnejší je chuťový test, ktorý sonda vykoná počas jedného z preletov. Zábery z Hubblovho teleskopu zaznamenávajú obrovské oblaky vody, ktoré občas vystreknú z oceánu Európy cez jej ľadový povrch ako gejzír vymršťujúci vodu do vesmíru. Vedci plánujú pridať niekoľko „robotických jazykov“ na sondu a poslať ju skrz oblaky vody, vytrysknutej z gejzírov, aby ich „ochutnala“. Týmto testom uvidíme, aké druhy chemikálií alebo možné formy života sa vo vode nachádzajú.

Europa gejzirimg: Umelecké zobrazenie gejzírov na Európe – jpl.nasa.gov

 

Spock to nebude

Ak sa na Európe nachádza mimozemský život, veľmi pravdepodobne ho nájdeme. Táto misia by mohla byť jeden z najväčších vedeckých objavov v histórii.
Ak by vedci na Európe našli mimozemšťanov, pravdepodobne nebudú vyzerať ako Spock alebo Chewie. V skutočnosti to budú iba obyčajné baktérie alebo riasy. Avšak, mimozemské riasy sú tiež úžasné! Pretože čokoľvek živé, čo tam dole nájdeme, by mohlo spôsobiť úplný prevrat o predstave života vo vesmíre. Ak je život taký bežný, možnosť života na iných planétach sa zdvojnásobí. Len si predstavte aké obrovské množstvo planét a mesiacov je vo vesmíre.

Bakteriaimg: Ilustračný obrázok baktérie – via soocurious.com


Nakoniec si pozrite animáciu od NASA o tejto vzrušujúcej misii k Európe, ktorá môže viesť k objavení mimozemšťanov.


Aj keby vedci na Európe nenašli žiaden život, táto misia by stále stála za to, pretože ide o úžasnú šancu preskúmať solárny systém a naučiť sa niečo nové o vesmíre, v ktorom žijeme.

.src

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť