voudes

Prečo je na územie Antarktídy zakázaný vstup psom?

Environmentálny protokol na ochranu flóry a fauny v Antarktíde vo svojej druhej prílohe požaduje, aby boli záprahové psy z Antarktídy odstránené do apríla roku 1994.

Tento zákaz mal na svedomí obavy z prenesenia psinky (vírusové infekčné ochorenie mäsožravcov – pozn. red.) na tulene, čo by mohlo spôsobiť narušenie pokoja divej zveri alebo útoky na ňu.

Psy boli prvýkrát privezené do Antarktídy na začiatku „hrdinského veku“ expedícií, teda na prelome 20. storočia, kedy ich nórsky bádateľ Amundsen a jeho tím v roku 1911 využil pri expedícii na Južný Pól, ktorý ho ako prvý človek aj vďaka záprahovým psom dosiahol. Fakt, že Nóri boli dobrí a skúsení psovodi je považovaný odborníkmi za jeden z hlavných dôvodov skoršieho dosiahnutia Južného Pólu ako Scottov tím. Od toho času sa psy začali využívať pri polárnych cestách aj napriek tomu, že boli pomalšie ako vozidlá, no mali svoje iné výhody.

Husky počas ich poslednej sezóny v Rothera výskumnom stredisku, ostrov Adelaide

img: viac www.bas.ac.uk

Pôvodné psy boli dovezené až neskôr z Arktídy, z oblasti Labrador v Kanade a boli doplnené z menšej časti chovom z Grónska (1954 a 1961). Psy boli tiež vymieňané medzi základňami v Antarktíde, aby sa zachovala ich druhová rozmanitosť. V britských staniciach boli psy kŕmené tulením mäsom a na ich podporu a stravovanie bolo kvôli tomu zabitých množstvo tuleňov každý rok. Zrejme aj toto je jeden z dôvodov, že psie záprahy boli nahradené počas 60-tych a 70-tych rokov mechanizovanou prepravou na súši.

V 1980 a v začiatkoch 1990 bola ešte hrstka psov udržiavaná na výskumnej stanici Rothera pre rekreačné účely. O psy bolo dobre postarané a tvorili tiež značnú morálnu podporu, ktorá je pri výskumných staniciach, kde sú výskumníci bez kontaktu s ostatným svetom aj viac ako 2 roky, veľmi dôležitá, preto niet divu, že po zavedení opatrení sa zdvihol najmä u obyvateľov tejto stanice výrazný odpor voči schválenej legislatíve.
Celkom posledných 14 kusov bolo definitívne zo stanice Rothera odvezených v roku 1994 na Falklandské ostrovy, kde strávili 5 týždňový intenzívny adaptívny program na teplejšie podnebie a následne boli prevezení do Veľkej Británie, kde boli držané kvôli ich vlastnej bezpečnosti v karanténe. Tento rok môžeme označiť za koniec psích záprahov v Antarktíde.

Po skončení karantény boli vrátení späť do Quebecu v Kanade. Bohužiaľ, už počas prvého roka z 13 privezených psov ich zomrelo 5 na choroby a infekciu a posledné dva zomreli v roku 2001. A tak sa nešťastne skončila éra britských psov husky v Antarktíde.

.src

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť