Príbeh transfúzie najvzácnejšej tekutiny- prvým darcom bolo zviera a stáli pri ňom najväčšie vedecké kapacity

Pred viac ako troma storočiami sa ľudia začali intenzívne zaoberať tým, či sa dá do človeka vstreknúť krv. Či to funguje sa dalo zistiť iba jediným spôsobom.

V roku 1667 sa zhromaždilo kolégium najväčších britských vedcov pri pokuse s transfúziou krvi. Centrom pozornosti bol muž, ktorý dobrovoľne súhlasil s tým , aby mu do žily vstrekli ďalších 340g krvi. Láskavým darcom krvi bola ovca! Ostatní ľudia označili dobrovoľníka za blázna. Vedci sa však zhodli na tom, že pokus má zmysel opakovať a uskutočnili ešte ďalšie transfúzie.

blood_transfusion_1050x700-1050x700img: wikipedia.org

Neskôr pri ďalšom pokuse vo Francúzsku jeden muž zomrel. Nikto nevedel prečo. Lekár, ktorý ho operoval, bol obvinený z vraždy. Nakoniec ho uznali za nevinného, francúzska vláda však ďalšie transfúzie zakázala.

V pokusoch pokračovali Briti. Technológia bola v tých časoch veľmi primitívna –  raz lekár ponúkol starému chorému mužovi šancu na prežitie pomocou transfúzie. Lekár na konce vyumývaného slepačieho čreva upevnil dve  strieborné rúrky, ktoré plánoval strčiť do žily darcu a starého muža, a nasmerovať tok krvi od zdravého ku chorému. Starému mužovi sa však táto technológia nepozdávala, transfúziu odmietol a onedlho zomrel.

1280px-blood_donation_12-07-06_2img: wikipedia.org

Počas transfúzie hrozila tvorba krvných zrazenín a následná blokáda životne dôležitých ciev. Čo však zapríčiňovalo vznik týchto krvných zrazenín?

V roku 1900 rakúsky vedec Karl Landsteiner objavil krvné skupiny. Krvná skupina závisí od typu chemikálie, ktorú má v sebe naviazanú červená krvinka. Pri strete krviniek s rozličnými krvnými skupinami sa krvinky navzájom vnímajú ako mikróby. Látky ničiace mikróby sa potom aktivujú na povrchu každej bunky a výsledkom je tvorba zrazeniny.

 

.src

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť