Soby vidia neviditeľné svetlo, ako je to možné?

Unikátne zloženie oka sobov polárnych ich chráni pred snežnou slepotou. A tiež im umožňuje vidieť svetlo pre nás neznáme.

Sobia rohovka totiž prepúšťa svetlo s elektromagnetickým vlnením 320 nm a viac, takže soby vidia aj žiaru okolo drôtov vysokého napätia. Sob (Rangifer tarandus) je severský kopytník, ktorý je schopný prežiť v nehostinných podmienkach nad polárnym kruhom. Jeho oči sú v priebehu polárneho dňa vystavené silným dávkam ultrafialového žiarenia, ktoré sa odráža od snehu a spôsobuje takzvanú „snežnú slepotu“. Soby však týmto ochorením, poškodzujúcim sietnicu, netrpia.

20070818-0001-strolling_reindeer_cropped

,,Výskum priechodnosti UV žiarenia a elektrofyziologické porovnania ukázali, že UV žiarenie okom soba prechádza a stimuluje tyčinky a čapíky, zároveň ale k jeho vnímaniu nemá žiadny ďalší fotoreceptor,“ povedal jeden z odborníkov. Schopnosť vnímať, teda vidieť UV žiarenie, je u cicavcov, na rozdiel od niektorých vtákov či netopierov, pomerne vzácna. Zatiaľ čo väčšina cicavcov vníma svetlo a farby v rozpätí vlnových dĺžok od cca 400 do 700 nm, soby vidia svetlo už s dĺžkou 330 nm.

Posledné výskumy ukazujú, že severské prežúvavce sú na dlhý polárny deň prispôsobené lepšie, než sme si mysleli. Zatiaľ čo ľudia sa musia chrániť slnečnými okuliarmi pred nepríjemnými účinkami ostrého žiarenia, sobom neprekáža. Navyše im ich videnie pomáha v orientácii v rozsiahlych pustatinách.

sob-02

.src

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť