Mapy sú jedným zo spôsobov, ako chápeme svet v ktorom žijeme. Taktiež sú doborou pomôckou pre pochopenie toho, ako to vyzerá v iných krajinách sveta. Ľudia prichádzajú s novými spôsobmi prezentovania informácií o krajinách. V článku vám prinášame 20 zaujímavých máp sveta, ktoré ste ešte nikdy nevideli.
Každá z týchto máp, odhaľuje rôzne zaujímavé informácie o svete. Ak vaša obľúbená krajina mala v mape nízke, či naopak vysoké výsledky, skúste to brať s nadhľadom a nebrať tieto ilustrácie ako indikátor „dobrej“ či „zlej“ krajiny.
1. Sólová dagerotypická snímka Ľudovíta Štúra. Na základe tejto fotografie vznikla najznámejšia maľba s jeho podobizňou. Okrem nej sa zachovala ešte jedna fotografia slovenskej deputácie pred cisárom z roku 1849 na ktorej sa Štúr nachádza.
Musíme uznať, že aj keď matematika je asi najnenávidenejší predmet zo všetkých, má naozaj svoje čaro. Bez nej by totiž neexistovali mnohé technológie.
Určite veľa z Vás v detstve videlo českú filmovú rozprávku Pekařův císař a Císařův pekař. Hlavným hrdinom je pekár Matěj (Jan Werich) a cisár Rudolf II. (Opäť Jan Werich), ktorý je bohatým mecenášom pavied všetkého druhu, zvlášť alchýmie.
Podarí sa mu nájsť Golema, bájneho hlineného obra, ale nevie ho oživiť a stať sa tak pánom sveta. Pekár Matěj je pre svoj zdravý sedliacky rozum, spravodlivosť a dobrotu najprv uvrhnutý do väzenia, potom ale ujde a vďaka podobnosti s cisárom. S ním si vymení rolu a nakoniec využije Golema k pečeniu rožkov pre chudobných. Nakoľko sa však rozprávka o bláznivom cisárovi zhoduje so skutočnosťou?
Prvé fľaše pre dojčatá boli vynájdené vo viktoriánskej dobe v polovici 19. storočia. Matkám bolo odporúčané ich čo najčastejšie používanie, a ženy túto novinku skutočne začali hojne využívať na kŕmenie svojich malých detí. Samozrejme, nedopadlo to dobre.
Rozširovanie znalostí nikdy nie je na škodu, a preto vám redakcia Vedeli ste, že? prináša niekoľko zaujímavých faktov z celého sveta.
Pred viac ako troma storočiami sa ľudia začali intenzívne zaoberať tým, či sa dá do človeka vstreknúť krv. Či to funguje sa dalo zistiť iba jediným spôsobom.
Určite mnoho z vás počulo príbehy o tzv. „divokých deťoch“. Väčšina z nich bola nájdená v prírode bez akéhokoľvek ľudského kontaktu. Nevedeli komunikovať, mali problém s naučením sa bežnej reči a so zaradením do spoločnosti. Koncom šesťdesiatych rokov Eric Lenneberg ako prvý spopularizoval teóriu kritického obdobia ( critical period- CP). Jeho teória predpokladá, že v živote človeka existuje určité obdobie, počas ktorého je človek schopný naučiť sa komunikovať či už prostredníctvom jazyka alebo znakovej reči. Ak toto obdobie človek vynechá, je preňho extrémne náročne naučiť sa komunikácii.