voudes

Tajomstvo Rorschachovho testu: Prečo vidíme obrazy v atramentových škvrnách

Možno uvidíte motýľa, tancujúceho slona, ľudí alebo iné vyobrazenia.

Keď sa uprene pozeráte na jednu z abstraktných škvŕn, ktoré tvoria Rorschachov test, vaša odpoveď môže odhaliť najtemnejšie, alebo iba skryté, zákutia vašej mysle.

Čo vidíte, keď sa pozeráte na túto atramentovú škvrnu, ktorá je súčasťou Rorschachovho testu?

Foto: Public Domain

Vedci prišli na to, prečo ľudia vidia tak veľa vyobrazení, keď sa pozerajú na atramentové škvrny: Počet obrazov, ktoré sú vyvolané týmito atramentovými škvrnami, je určený nepravidelnými tvarmi po okrajoch každého z nich. Zamerali sa na fraktály, alebo opakujúce sa vzory, ktoré môžu byť videné vo všetkých veľkostiach (priblížené alebo oddialené). Keď sú fraktály viac komplexné, ľudia vidia menej obrazov, ako keď sú vzory jednoduchšie.

“Tieto fraktály vyvolávajú obrazy, ktoré tam nie sú. Sú klamom vizuálneho systému,” povedal vedúci autor štúdie Richard Taylor, fyzik na Oregonskej univerzite.

Vizuálny systém mozgu je prispôsobený procesným vzorom. Príroda prekypuje fraktálmi. Môžeme ich nájsť napríklad v stromoch, oblakoch, bleskoch ako aj v pobrežiach, povedal Taylor pre Live Science.

Taylor a jeho tím sa rozhodli použiť Rorchachove atramentové škvrny k skúmaniu spracovania obrazu. Atramentové škvrny zahrnuli do fraktálnych vzorov. Atramentové škvrny boli prvý krát vytvorené v roku 1921, švajčiarskym psychiatrom Hermannom Rorschachom, ktorý publikoval 10 rôznych vzorov, ktoré boli potom propagované ako “psychologicky röntgen”. Test sa spoliehal na fenomén zvaný pareidolia (vnímané predmety sa javia v neskutočnej podobe). Rorschach mohol použiť pacientske interpretácie každej škvrny na to, aby mu pomohli vyhodnotiť ich psychický stav.

Foto: Three Lions/Getty Images

Vedci oslovili 23 študentov prvého ročníka psychológie, aby sa pozreli na 24 rôznych obrazov z Rorschachovych atramentových škvŕn a určili, koľko tvarov môžu vidieť v každom obraze, v rozmedzí od “žiadny” až po “sedem a viac.” Použitím umelého parametra zvaného fraktálna dimenzia, boli vedci schopní určiť ako zložité fraktály boli v každej atramentovej škvrne. Po analýze výsledkov, vedci zistili, že čím viac boli fraktály komplexné tým menej obrazov študenti videli.

Vedci našli podobnosť vo výsledkoch, keď sa pozreli na súbor dát z dvoch predchádzajúcich štúdií: analýza uskutočnená v roku 1930 psychologičkou Marguerite Hertz z odpovedí od 1050 účastníkov na Rorschachove atramentové škvrny; a štúdia z roku 1953 Rorschachovych atramentových škvŕn, ktorá zahŕňala ľudí so schizofréniou a bez nej.

Taylor dúfa, že zistenia bude môcť použiť k rozvoju umelých vizuálnych systémov.

„Musíme skúmať prirodzený vizuálny systém ak ho chceme nahradiť umelým,“ povedal pre Live Science. Dodal, že na to aby vedci vybudovali robustný umelý systém, musia preskúmať ako a prečo je prirodzený vizuálny systém oklamaný.

V súčasnosti sú Taylorove výskumy na umelé oči v štádiu in vivo ¹, to znamená, že sa jeho tím chystá implantovať prototypy oči do myší. On a jeho tím už dokončili štúdie in vitro ².

Taylor poznamenal, že jeho tím musí vykonať viac pozorovaní pred testovaním umelých očí na ľudských pacientoch. Tento krok je vzdialený ešte tak 10 až 15 rokov.

Štúdia bola zverejnená online 14. februára vo voľne prístupnom časopise PLOS ONE.

¹) označuje v biológii procesy alebo pozorovanie správania sa systému v prostredí, v ktorom sa prirodzene nachádza

²) opakom in vivo. Označuje v biológii procesy, alebo pozorovanie systému mimo prostredia, v ktorom sa prirodzene nachádza. Najmä v roztokoch a na živných pôdach.

zdroj: www.livescience.com

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť