Foto: ludovakultura.sk

Tradície našich predkov: Viete, čím sa kedysi zdobil vianočný stromček a ako vyzerala štedrá večera?

So Štedrým dňom a obdobím až do Troch kráľov sa v minulosti spájalo množstvo magických rituálov a úkonov. Naši predkovia si tradíciami chceli nakloniť nadpozemské sily, aby mali počas nasledujúcich mesiacov všetkého dostatok, alebo tak chceli zistiť, čo ich čaká v budúcnosti.

Pred pár dňami sme vám priniesli prvú časť rozhovoru s Michaelou Škodovou, etnologičkou Novohradského múzea a galérie v Lučenci, s ktorou sme sa porozprávali o zvykoch v predvianočnom období. V tomto článku si môžete prečítať, ako naši predkovia prežívali Štedrý deň a nasledujúce obdobie.

Pri „stridžích dňoch“ sme spomenuli, že predvianočné obdobie bolo najbohatšie na tradície. Prebiehali takéto úkony aj priamo na Štedrý deň?

Áno, Štedrý deň mal zvláštne postavenie – považoval sa za osudový deň. Veštilo sa zdravie, svadba, smrť v rodine, prírastok dobytka, úroda či znáška vajec.

Každý kút Slovenska má so Štedrým dňom spojené iné tradície, no existuje aj mnoho spoločných. Ktoré sú tie najznámejšie?

Rozšíreným bol zvyk, ktorý pretrval dodnes – celodenný pôst. Deti verili, že ak do štedrej večere nebudú jesť, uvidia zlaté prasiatko alebo zlatú podkovu. Gazdiné sa starali o prípravu jedla. Vstávali ešte pred východom Slnka, aby zamiesili na chlieb. Počas toho nesmeli rozprávať a aby im chlieb lepšie kysol, pri každom bochníku museli poskočiť. Muži sa starali o hospodárstvo. Bolo dôležité, aby sa hojnosť Štedrého dňa ušla aj zvieratám. Okrem toho omotávali ovocné stromy slamou a prihovárali sa im, aby priniesli veľa úrody. Každý sa usiloval vyhnúť zlej nálade, kriku, plaču či bitke, pretože ak by sa vyskytli v domácnosti v tento deň, opakovali by sa aj ďalší rok.

Aj s týmto dňom boli spojené úkony týkajúce sa lásky či smrti, alebo sa sústredilo najmä na hojnosť?

Nie, zvyky boli pestré. Napríklad v Novohrade sa do bochníkov dávalo malé pierko. Keď počas pečenia zhorelo, človek mal umrieť. V už zaniknutej obci Lešť každý čakal, či sa mu nalačno kýchne. Ak sa mu kýchlo, mal sa dožiť ďalšieho roka. Keď zazneli zvony, mala dievka súca na vydaj vbehnúť do drevárne a nabrať drevo do náručia. Ak polená boli v párnom počte, tak sa do roka vydala. Rovné polená predpovedali pekného muža, no ak bol v dreve červotoč, nastávajúci mal byť chorľavý.

img: slovenske-zvyky.webnode.sk

A čo strigy? Bola ochrana pred zlými silami dôležitá len počas stridžích dní?

Nie. Napríklad pred štedrou večerou gazda opatril dobytok, urobil nad vchodom do maštale cesnakom krížik a nad dvere zavesil zelenú halúzku, aby sa dnu nedostali strigy.

Spomenuli sme, že gazdiné od rána pripravovali štedrú večeru. Aké pokrmy dominovali na stoloch našich predkov?

Základom boli potraviny, ktorých je veľa. Napríklad makové pupáky, opekance, šošovica a iné strukoviny. Kapustnica a ryby sa na stoloch objavili až neskôr vplyvom kresťanstva.

Tradíciou taktiež bolo prestrieť pri stole pre jedného človeka navyše.

Áno, miesto navyše bolo určené pre zosnulých alebo pre pocestných. Tento zvyk sa zachoval dodnes.

img: ludovakultura.sk

S večerou sa spájali aj iné tradície a úkony, ktoré sa v rodinách mnohých našich čitateľov určite udržiavajú aj v súčasnosti. Mohli by ste predstaviť niektoré z nich?

Ľudia si kedysi museli dávať pozor na každý úkon počas Štedrého dňa. Populárne bolo omotávanie stola reťazou, aby rodina držala spolu, alebo krájania jabĺčka, ktoré malo ukázať, či budú členovia rodiny zdraví. K známym zvykom patrí aj to, že počas večere musí byť v celom dome zažaté svetlo. K bohatstvu mal prispieť peniaz pod obrusom či minca v bochníku chleba, ktorý sa potom potrhal – kto dostal kúsok s mincou, mal byť bohatý. Mnohí tiež poznajú zvyk, že sa nesmie odísť od stola, aby potom dotyčný neopustil rodinu. Keď sa dovečeralo, zvyšky jedla ostali na stole až do 2. sviatku vianočného. Ani jedna omrvinka nesmela spadnúť na zem. Potom gazdiná všetky omrvinky odložila a použila ich počas roka, pretože sa verilo, že majú liečivý účinok.

K Vianociam patrí vianočný stromček. Bol súčasťou domácností aj v minulosti?

V dávnej minulosti sa používala čečina alebo veniec zo slamy. Stromček prišiel až neskôr. Podľa jednej historky za jeho rozšírenie môže Martin Luther. Keď raz išiel domov cez les, videl ako jasné hviezdy „zdobili“ stromy a to ho inšpirovalo.

Keď sme už pri tom – čím sa kedysi zdobili stromčeky?

Tým, čo bolo pre ľudí vzácne a dôležité. Väčšinou to bolo ovocie, oriešky či doma vyrobené salónky.

A čo darčeky?

Tie boli skôr symbolické. Deti dostávali drevené hračky alebo perníkové srdiečka. Dospelí sa na vidieku obdarovávať nezvykli.

img: ludovakultura.sk

Vyvrcholením vianočných sviatkov bol 1. sviatok vianočný. Ako prebiehal tento a nasledujúce dni?

Ľudia si aj po Štedrom dni chceli privolať dobrú úrodu. Všetko muselo byť čisté – či už v dome alebo na dvore a v maštali. Gazdiné na Božie narodenie roznietili v peci nový oheň. Mohli ho však rozložiť, až keď bola pod strechou už čerstvá voda. Deti narodené 25. decembra mali byť požehnané, pretože v tento deň sa slávilo aj narodenie Ježiška. Protipólom boli deti narodené počas stridžích dní, ktoré ostatné deti zvykli z kolektívu vyradiť.

K vianočným sviatkom nepochybne partia aj koledníci.

Áno. V 1. sviatok vianočný ľudí navštevovali koledníci s Berdom (Kubom) v kožušine. Išlo o skupinu chlapcov, ktorí v domoch predvádzali vianočnú hru. Berdo pritom stískal ženy, aby boli plodné. Medzi koledníkmi boli aj Cigáni, pretože sa verilo, že ak do domu ako prvý vojde Cigán, tak domácim prinesie šťastie. Pastieri taktiež roznášali brezové prúty a gazdiná si z nich rukou zabalenou v zástere vytiahla zo dva-tri kusy. Najprv vyšibala pastiera, ktorý musel vyskakovať, aby bolo jeho stádo čulé, potom prišli na rad deti. Prúty potom schovala na prvé jarné vyháňanie dobytka. Ešte predtým, ako sa začali koledníkom otvárať dvere, sa zavčas rána išlo na potok po vodu. V nádobe s čerstvou vodou zvykli namočiť vetvičku čečiny a pokropiť ňou všetkých členov rodiny a aj dobytok. Do nádoby potom vhodili jabĺčko a peniaz a všetci sa v nej poumývali. To malo zabezpečiť súdržnosť rodiny.

A ako kedysi prebiehal Silvester a Nový rok?

Podľa stredovekého cirkevného kalendára sa za Nový rok považoval 25. december. Neskôr však Silvester prebiehal skôr pokojne v kruhu priateľov. Nechýbala bohatá večera, no nesmela sa podávať hydina a zajac, lebo by z domu odišlo šťastie a peniaze. S prvým dňom roka sa spájali úkony súvisiace s mágiou počiatku. Čo ľudia urobili na Nový rok, to sa malo diať počas celého nasledujúceho roka. Preto mala byť domácnosť uprataná, smeti z domu sa nemali vyhadzovať von, lebo by im ubudlo z majetku. Deti mali poslúchať, všetci mali byť k sebe milí a bolo potrebné vyhýbať sa lenivosti.

img: stredoslovaci.sk

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť