Austrálčania možno celkom zmenia náš postoj k vine a trestu…
Neuroveda nie je len nejaké teoretické skúmanie mozgu – má a bude mať obrovské dôsledky na celý náš svet. A to v mnohých oblastiach.
Austrálsky neurovedec David Eagleman verí, že jeho odbor môže úplne zmeniť spôsob, akým už tisíce rokov vykonávame tresty. Navrhuje, že namiesto toho, aby sme zločinca zatvárali za múry kriminálu, mali by sme sa sústrediť na to, aby sme upravili ich mozgy. A to tak, aby už ďalšiu trestnú činnosť nikdy nevykonával. Ale máme na niečo také vôbec právo?
Sken mozgu obyčajného človeka vs. usvedčeného vraha.
Problém je dosť zložitý – existujú totiž dve základné cesty, ako sa pristupuje k trestom. Prvá hovorí, že keď niekto spôsobí zlo, malo by mu byť tiež zlom odplatené. Hovorí sa tomu retribučný prístup – ide mu len o trest. Druhý prístup sa zamýšľa nad dôsledkami trestu; zamýšľa sa nad tým, či je výhodnejšie trestať a dať taký trest, ktorý odradí ďalších možných zločincov. Ak trest nefunguje aj na ďalšie osoby, potom nemá zmysel…
Lenže neurológovia a psychológovia, ktorí sa neurovedou zaoberajú, veria, že prvý prístup bude už čoskoro úplne opustený – pretože naivne verí v slobodnú vôľu, ktorej existenciu posledné výskumy (podľa neurovedcov) popierajú. Psychológovia Joshua Greene a Jonathan Cohen napríklad hovoria, že v budúcnosti sa na súdoch bude riešiť stav zločincovho mozgu a to, ako ho upraviť, aby už ďalej zákony neprekračoval. Podľa nich sa stane zo súdov miesto, kde sa bude riešiť len to, ako zabrániť ďalším trestným činom – funkcia „trestať“ úplne zmizne.
„Neurovedy“ urobili obrovský pokrok a naozaj sa k ich výrokom pristupuje na súdoch s veľkou vážnosťou. Čo myslíte je to z etického hľadiska možné?
