Už dnes čelíme klimatickým zmenám, no ako bude naša Zem vyzerať o 100 rokov?

Naša planéta sa mení, o tom niet pochýb. No viete, že rok 2016 je doteraz pravdepodobne tým najhorúcejším? Teplota stúpla celkovo v priemere o 1,3 °C. Ako teda bude naša Zem vyzerať o takých 100 rokov?

Gavin Schmidt, vedec NASA v oblasti klimatických zmien tvrdí, že to už jednoducho nejde zastaviť. Znamená to, že ak by sa aj emisie znížili na úplnú nulu, stále by sme dôsledky klimatických zmien sledovali ešte po celé storočia. To, sa samozrejme, nestane. Podľa Schmidta však túto situáciu treba spomaliť tak, aby sme sa na ňu dokázali adaptovať.

Climate1img: reuters.com / Stephanie Mahe

Limit stanovený pre globálne otepľovanie sa nachádza na zvýšení o 1,5°C, k čomu sme už celkom blízko. Mnohí sú optimistickí a tvrdia, že k tomuto číslu sa dostaneme až okolo roku 2030. Teplota však aj napriek malým krôčikom bude stúpať a na konci tohto storočia to už môže byť inak, ako je dnes. To, čo je v niektorých regiónoch v súčasnosti teplotne normálne, môže v budúcnosti výrazne kolísať.

Climate12img: apimages.com

Teplota polárneho kruhu minulú zimu síce spôsobovala mrznutie, no na tento fakt bolo nezvyčajne teplo a to sa bude ďalej stupňovať. Znamená to, že roky ako tento, keď sme boli svedkami najnižšieho objemu ľadu, sa stanú bežnou súčasťou našej planéty. Letá v Grónsku by do roku 2050 mohli byť úplne bez ľadu.

Climate5img: reuters.com / Bob Strong

Climate8img: flickr.com / Andreas Kambanis

Ľad Antarktídy by mal zostať pravdepodobne vo svojej stálej forme a k zdvihnutiu hladiny morí by mal prispieť len minimálne. V prípade najlepšieho scenára stúpnu hladiny morí do roku 2100 o 0,6 až 0,9 metra. Už tá najnižšia možnosť dokáže spôsobiť vysťahovanie 4 miliónov ľudí.

Climate9img: reuters.com

Nejde však len o nedostatok ľadu, oceány sa v tropických oblastiach začnú pomaly okysličovať. Pohlcujú totiž asi tretinu oxidu uhličitého z atmosféry, čo následne spôsobuje ich otepľovanie a okysličovanie. Ak pokračovanie klimatických zmien neznížime, respektíve neoslabíme, vyhynie väčšina života v koralových útesoch.

Climate10img: argrunners.com

Oceány nie sú to jediné, kde teplota stúpa. Dokonca aj pri obmedzení emisií sa počet extrémne horúcich letných dní v tropických oblastiach zvýši o polovicu. V ďalších oblastiach bude ročne o 10 až 20 % horúcejších dní v roku.

Globálne otepľovanie potrápi aj vodné zdroje. V roku 2013 vyšla správa o tom, že ľudstvo budú trápiť suchá. Išlo o nárast o 10 %. Do budúcnosti to však môže postihnúť 40 % pevniny, dvojnásobok toho, čo zažívame dnes.

Climate14img: reuters.com

Climate15img: reuters.com / Max Whittaker

Pokojné nebude ani celkové počasie a môžeme sa pripraviť na oveľa viac prírodných katastrofických scenárov.

Climate16img: reuters.com

V súčasnosti ľudstvo stojí na hrane akejsi priepasti, kedy už nemôže ignorovať signály klimatických zmien a znečisťovať planétu ešte viac ako doteraz. Naopak, malo by hľadať riešenia. Do roku 2100 možno dosiahneme úroveň, kedy budeme emisií viac absorbovať ako vysielať. Podľa Schmidta budeme niekde na rozmedzí – trochu zvýšenej teploty až úplných horúčav.

.src

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť