Zhodenie atómových bômb Little Boy a Fat Man na Hirošimu a Nagasaki neznamenalo len smrť desaťtisícov ľudí. Skaza zasiahla aj stavby a mestskú infraštruktúru.
Ráno, presne v 8 hodín a 16 minút, 6. augusta 1945 vybuchla nad Hirošimou jadrová puma pomenovaná Little Boy. Bolo to prvýkrát, kedy bola táto ničivá zbraň použitá proti skutočnému cieľu a ľuďom. O tri dni sa podobná situácia odohrala nad Nagasaki, kde však primárnym plánovaným cieľom bola Kokura, ktorá unikla zničeniu len vďaka nepriaznivému počasiu. Hoci výbuchy oboch bômb spôsobili veľké straty na životoch a materiálne škody, prinútili japonské armádne velenie kapitulovať, čo s veľkou pravdepodobnosťou zachránilo viac životov, než koľko ich bolo stratené v Hirošime a Nagasaki.
V Hirošime okamžite po výbuchu zomrelo 70 až 146 tisíc ľudí, odhady sa rôznia, ďalšie tisíce umierali počas rokov na choroby z ožiarenia. Bola zničená plocha 12,5 km2, mesto v podstate zmizlo z povrchu zemského. Jediným „preživším“ bol hirošimský palác pre výstavy produktov, ktorý je dnes známy ako Atómový dóm a ktorý vyprojektoval a postavil český architekt Jan Letzel.
Mimo všetkého prišlo mesto o všetku infraštruktúru a tiež aj o dopravné prostriedky. Mestský dopravný podnik prišiel o viac ako 90 percent električiek, niekoľko z nich však v poškodenom stave vydržalo. A práve tie už tri dni po výbuchu vyšli do ulíc zrovnaných so zemou a pomáhali zvládnuť chaos v meste. To je samo o sebe neuveriteľné, ale ešte neuveriteľnejšie je, že dodnes tri z týchto „preživších“ strojov jazdí v uliciach obnoveného mesta. Ide o mol 650, ktorý sa začal vyrábať v roku 1942, a dnes môžete v Hirošime stretnúť električky tohto typu s číslami 651, 652 a 653.
Práve posledná menovaná dostala k 70. výročiu Hirošimskej tragédie pôvodné modrošedé sfarbenie z roku 1945. Počas jadrového výbuchu bola ťažko poškodená, podarilo sa jej však opraviť a potom slúžila v bežnej prevádzke až do roku 2006. Hirošimský dopravný podnik ju nechal tento rok zrekonštruovať a ku spomínanému výročiu ju opäť nechal vyjsť na koľaje mestskej električkovej siete, kde slúži predovšetkým k doprave turistov. Je to akýsi symbol prežitia mesta i jeho vôľa znovu vstať z mŕtvych. Vo vnútri električky sú fotografie a videodokument pripomínajúci onen tragický deň pred 70 rokmi, ako aj postupnú obnovu mesta.
Električka 653 jazdí po trase z hirošimskej vlakovej stanice do stanice Hiroden-nishi-Hiroshima, pričom viac než symbolicky pri svojej jazde míňa aj Atómový dóm.
Jazdu si vyskúšali aj niektoré pamätníčky augustovej tragédie, ktoré v roku 1945 pracovali ako vodičky električiek. Vtedy bolo bežné, že pätnásťročné školáčky riadili električky, pretože muži museli narukovať do armády. Dnes je týmto ženám vyše 80 rokov, ale električka v pôvodnom sfarbení z doby ich útlej mladosti a najväčšia tragédia v japonských dejinách v nich aj teraz musela vzbudiť silné emócie.
