Veda ukazuje, že čím presnejšie hodiny sme schopní zostrojiť, tým nejasnejší sa nám javí čas ako taký

Už dávno vieme, že čas je zvláštny. Všetci vieme, že zažmúriť oči na 5 minút v práci je úplne iné ako zažmúriť ich na 5 minút v pohodlí domova. Einstein pomenoval čas relatívnym. Záleží na našom vnímaní, ale nie len to. Je dôležité, akou rýchlosťou cestujeme, a aká gravitácia na nás pôsobí. Samozrejme, keď budete jazdiť 180km/h po diaľnici, nepredĺžite si tak život. Skôr ho môžete výrazne skrátiť.

Vedci z Viedenskej Univerzity a Rakúskej vednej Akadémie sa rozhodli skúmať deformácie a nepresnosti plynutia času tak, že aplikovali kvantovú mechaniku a všeobecnú teóriu relativity spoločne. Chceli takto argumentovať, že čím presnejšie je čas meraný, tým viac zachytávame jeho deformácie.

Nemusíme sa však báť, že by naše nástenné hodiny nejako pôsobili na rýchlosť nášho starnutia. V prípade týchto teorém hovoríme o veľmi presných meradlách času, takých presných, že ani atómové hodiny nehrajú veľkú rolu. Správne uhádli ste… Také presné meradlá času sa nám ešte zostrojiť nepodarilo.

Foto: pixabay.com

!

Dve veľké teórie – zbrane fyzikov

 

Vráťme sa ale ku kvantovej mechanike. Je veľmi užitočná na popisovanie skutočne malých vecí (malé až na subatomárnej úrovni). Takisto dokáže výborne vysvetliť sily pôsobiace na veľmi malé vzdialenosti (jadrové sily a podobne).

Akokoľvek užitočná však je, vyplývajú z nej isté predpovede, ktoré nie sú bežné pre normálne chápanie každodenných skúseností obyčajného človeka. Jedna z týchto predpovedí sa volá Heisenbergov princíp neurčitosti. Tento princíp sa zdá byť zvláštny. Hovorí, že:

Čím presnejšie sme schopní merať nejakú veličinu, tým bude meranie nepresnejšie.

Alebo – meranie bude s narastajúcou presnosťou meracieho prístroja nepresnejšie.

Teória relativity nám zase vysvetľuje, ako na seba pôsobia veľké objekty ďaleko od seba. Dokáže rozprávať o gravitácii a fenoménoch s ňou spojenou. Napríklad, že svetlo sa šíri priamočiaro. V silnom gravitačnom poli sa jeho dráha zahne (napríklad svetlo prechádzajúce okolo Slnka), ale „svetlo je presvedčené“, že sa stále šíri priamočiaro.

Foto: pixabay.com

Pokúsime sa teda v jednoduchosti zhrnúť myšlienku objavu rakúskych fyzikov.
Čím presnejšie chceme merať čas, tým viac energie potrebujeme sústrediť v jednom mieste (veľmi presné hodiny). Už samotná energia oplyvňuje čas. Vďaka teórii relativity však vieme, že medzi energiou a hmotou existuje známy vzťah (E=mc²). Ak sa objaví hmota, začneme sledovať účinky gravitačných síl, a čím viac hmoty budeme mať, tým silnejšie tieto účinky budú. Obidve tieto veličiny teda ovplyvňujú vnímanie a meranie času. Netreba sa ale báť, že by vám vaše náramkové hodinky mohli vytvoriť čiernu dieru na zápästí. K takto vyspelým prístrojom máme ešte strašne ďaleko.

Vedci rýchlo zistili, že tieto dve teórie sa zlučujú veľmi ťažko. Obidve popisujú čas ako veličinu dosť rozdielne. Preto sa do budúcna rozhodli, že je potrebné vytvoriť teóriu, ktorá dokáže zlúčiť obidve predošlé.

A ako nás podobné zistenie ovplyvní v každodennom živote? Zrejme vôbec nijako. Je len zaujímavé sledovať, ako funguje náš časopriestor.

zdroj: sciencealert.com

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť