Bola to jedna z najodvážnejších vojenských výprav v histórii ľudstva, a aj po 2000 rokoch sa experti snažia dopátrať, ako sa to Hannibalovi mohlo podariť.
Teraz, však, záhada, kadiaľ išla Hannibalova armáda, ktorej sa podarilo prekvapiť Rimanov nepripravených, prekročením Álp, počas približne 1000 míľovej (1 609,344 km) výpravy, môže byť vyriešená. Podarilo sa to vďaka „cestičke“ z hnoja. Vedci tvrdia, že vypátrali tenkú vrstvu starovekých exkrementov, ktoré tu zanechali Hannibalove zvieratá, vrátane 37 slonov, ktorá by mohla dokladovať trasu slávneho kartáginského generála. Hannibalova 30-tísícová armáda, brodiaca sa hlbokým snehom, v zovretí zimy, v roku 218 pred naším letopočtom, mala viac ako 15 000 mulov (kríženec kobyly a osla) a koňov predtým, než prekročila Alpy a dostala sa na územie dnešného Talianska.
Avšak, podľa vedcov, takáto obrovská výprava, plná mužov a zvierat, musela zanechať niečo, čo opisujú, ako „jav hromadných živočíšnych usadenín“ (Mass animal deposition event). Na kúsku barinatej pôdy v blízkosti Col de la Traversette, úzkom priechode pomedzi Grenoblom vo Francúzsku a Turínom v Taliansku, si vedci myslia, že našli tieto usadeniny v nezvyčajnej vrstve bahna, približne 16 palcov (40,64 cm) pod povrchom.
img: via telegraph.co.uk
Chriss Allen, docent v odbore mikrobiológie životného prostredia na univerzite Queen’s University Belfast, napísal vo svojom blogu:
„Kombinovaním mikrobiálnej genetickej analýzy, chémie životného prostredia, peľovej analýzy a rôznych geofyzikálnych techník, sme odhalili hromadné usadeniny zvieracích fekálií – pravdepodobne z koní – blízko Col de la Traversette. Hnoj, ktorý bol datovaný približne k roku 200 pred naším letopočtom vďaka analýze izotopu uhlíka (veľmi blízko k historickým záznamom výpravy – 218 p.n.l.), bol nájdený v močiaroch a rybníkoch. Je to jedno z mála miest v tejto oblasti, ktoré je vhodné pre napájanie veľkého počtu zvierat. Miesto bolo pôvodne objavené počas geologických expedícií a už vtedy sa zhodovalo s popismi terénu, vrátané zosuvov pôdy, ktoré musel Hannibal prekonať na jeho ceste. Cez 70% mikróbov v konskom hnoji sú zo skupiny Clostridium (klostridij), pričom sme zistili, že veľké množstvá týchto mikróbov sa nachádzajú vo vrstvách exkrementov. Oveľa nižšie hodnoty boli nájdené v ostatnom okolí. Vedeli sme, že to boli tieto baktérie, pretože sme boli schopní čiastočne usporiadať gény špecifické týmto organizmom. Tieto baktérie sú veľmi stabilné, vedia v pôde vydržať tisícky rokov.“
V roku 218 pred naším letopočtom, počas druhej púnskej vojny, Hannibal vyrazil zo Španielska, kde Kartáginci zriadili vojenskú družinu, s 37 slonmi. Dúfajúc, že zvery vystrašia Rimanov, viedol ich cez hory, aby mohol svojho nepriateľa prekvapiť zo severu. Jeho plán bol, žiaľ, zmarený, keď slony začali trpieť, pre nich špecifickou, verziou mykózy nôh. Všetky, až na jedného, nakoniec zomreli od chladu a vlhka.
img: via historyweb.dennikn.sk
V nasledujúcich rokoch, Hannibal vyhral sériu bitiek nad rímskymi vojskami, končiac jeho najväčšou výhrou v Cannae v roku 216 pred naším letopočtom. Nebol, však, schopný výrazne napredovať až nakoniec, o 5 rokov neskôr, utrpel zdrvujúcu porážku. Tá viedla k jeho návratu do Španielska a neskôr do Kartága. Hannibalove pokusy obnoviť bohatstvo jeho mestského štátu zlyhali, a nakoniec, keď bol prinútený odísť do vyhnanstva, spáchal samovraždu.
Prečo si teda Hannibal vybral tak zjavne ťažkú cestu?
„V tejto chvíli môžeme iba špekulovať, ale je možné, že nemal na výber. Hannibal v tom čase nemal strach iba z rímskych vojsk. V týchto, pomerne dávnych, dobách žilo v tomto regióne veľa galských kmeňov s ich hlavnými vojenskými silami. Hannibal bol, pravdepodobne, nútený podstúpiť oveľa náročnejšiu a nepredvídateľnú púť cez Alpy, aby sa vyhol zničujúcej pasci zo strany Galov.
Objavovanie je vzrušujúce, ale nateraz nemôžeme s istotou povedať, že tieto baktérie skutočne pochádzajú od koní a ľudí. Je potrebné, aby génová analýza bola rozšírená o ďalšie genetické sekvencie iných génov, aby sme si svojimi závermi mohli byť istí. V súčasnosti vediem rozsiahly mikrobiologický program, kde sa pokúšame zostaviť buď kompletný, alebo čiastočný genóm baktérie Clostridia, zo vzoriek odobratých z močiarov v Traversette. Mohli by sme, taktiež, byť schopní, nájsť vajíčka parazitov – spojené s črevnou pásomnicou – stále zachované v pôde na tomto území, ako malú genetickú časovú kapsulu. Dúfame, že s týmito informáciami vrhneme značné svetlo na prítomnosť koní, mužov a tiež Hannibalových slávnych slonov, ktorí prechádzali močiarmi v Traversette pred 2000 rokmi. Je to preto, že s väčším počtom genetických informácií môžeme byť lepšie presvedčení o zdroji, a snáď, aj o geografickom pôvode niektorých z týchto starovekých šeliem, a to porovnávaním s inými mikrobiálnymi výskumami.“
img: via speroforum.com
Či sa domnienky vedcov potvrdia alebo vyvrátia, uvidíme časom. Dovtedy budú musieť vykopať oveľa viac 2 000 rokov starých výkalov.
Každopádne, Hannibal v tom čase vykonal odvážnu výpravu, o ktorej sa bude písať ešte veľmi dlho. I keď podľa historikov je táto historka nadsadená, hlavne zo strany rímskych autorov, ktorí chceli z Hannibala urobiť hrôzu naháňajúceho nepriateľa, aby jeho konečná porážka preslávila rímskych vojvodcov. Nakoniec však z toho najslávnejší vyšiel práve Hannibal. Veď predsa, kto by nepoznal výrok: „Hannibal pred bránami!“ („Hannibal arte portas!“) alebo jeho vlastný výrok: „Cestu si nájdem, alebo spravím.“
