Využívanie veternej energie u nás je v porovnaní so zahraničím viac ako biedne…

Veterná energia je forma slnečnej energie, ktorá vzniká pri nerovnomernom ohrievaní zemského povrchu. Pri jeho nasledovnom stúpaní do výšky dochádza k prúdeniu vzdušnej masy okolo. Využívať túto energiu sa snažilo ľudstvo od pradávna – plachetnice, veterné mlyny…

Historický prvú veternú elektráreň postavili v USA na prelome rokov 1887 a 1888. Zo začiatku bola ale pre lacné fosílne palivá veterná energia v úzadí. Počas ropnej krízy v 70. rokoch minulého storočia ale znova vzrástol záujem o takýto druh získavania energie. Prvé veterné farmy sa v 80. rokoch začali budovať v Kalifornii. V Európe boli priekopníkmi vo veterných elektrárňach Dáni.

V roku 2000 dosahovala celková inštalovaná kapacita veterných elektrární v Európe 10 GW, v roku 2009 už 75 GW a v roku 2015 dokonca 142 GW. V roku 2009 sa v priemere každý deň spustilo do prevádzky 20 turbín. V roku 2012 bol podiel veterných elektrární v novovybudovaných elektrických zdrojoch v rámci EÚ 27%.

Veterná energia sa v EÚ stala prvým z obnoviteľných zdrojov energie, čo sa týka výrobnej kapacity, a predstavuje 15,6% z celkového podielu na výrobe elektrickej energie. V tomto smere už predbehli aj hydroelektrárne. Z členských krajín EÚ sú na tom najlepšie Nemecko (45 GW), Španielsko (23 GW), Veľká Británia (13,6 GW) a Francúzsko (10,4 GW).

prvá veterná elektráreň u nás v Cerovej

Foto: via obeccerova.sk

Vybudovanie veternej elektrárne od počiatočných plánov až po spustenie výroby elektrickej energie v porovnaní s inými typmi elektrárňami je pomerne rýchla záležitosť a nepresahuje viac ako 12 mesiacov. Veterná energia je čistá, nevytvára žiadne skleníkové plyny. Veterné turbíny pre svoju prevádzku nevyžadujú také veľké množstvo vody ako tepelné či atómové. Taktiež zastavaná plocha je minimálna, konštrukčné materiály sú recyklovateľné a po ukončení prevádzky je návrat do stavu „zelenej lúky“ pomerne jednoduchý.

Z hľadiska účinkov na životné prostredie je najvýraznejším negatívnym faktorom zmena estetického rázu krajiny, hluk vznikajúci v prevodovej skrini, generátore alebo spôsobený obtekaním listu vrtule vzduchom. Možný je aj vplyv na migráciu vtáctva a môže tiež spôsobiť rušenie elektromagnetického signálu. Negatívom môže byť aj doprava, ktorá je problematická a jej náklady sa môžu pohybovať až vo výške 20 % z celkovej ceny.

Foto: via http://oze.tzb-info.cz/

Prešli sme si situáciu v EÚ, pozitíva aj negatíva takéhoto využívania veternej energie; otázka teraz znie – ako sme na tom na Slovensku? Máme u nás 5, slovom PÄŤ veterných turbín v rámci DVOCH funkčných elektrární. Dohromady sa „pýšime“ výkonom 3,1 MW (pri Nemecku to bolo cca 45 000 MW). Slovensko je vo využívaní veternej energie v Európe dlhodobo na posledných priečkach.

Prvá takáto elektráreň u nás bola postavená v roku 2003 v Cerovej na Záhorí, v časti Rozbehy. Jej výstavba stála 125 miliónov korún. 7. augusta o 5. hodine ráno boli vraj na nohách celé Rozbehy. Bola dovezená turbína na miesto určenia. Celú dopravu zabezpečovalo dovedna 27 kamiónov. Zmontované boli štyri 78 m vysoké stožiare s hmotnosťou 90 ton. Špeciálny žeriav osadil na ich vrcholoch 20-tonové generátory, na ktoré pripevnili vrtule s priemerom 44 m. V magickom čase o 10:10 spustil 10. októbra starosta obce prvú veternú turbínu na Slovensku do skúšobnej prevádzky.

Foto: via http://oze.tzb-info.cz/

Elektráreň začína elektrickú energiu vyrábať pri rýchlosti vetra 4 m/s, maximálny výkon dosahuje od 14 m/s a sama sa zastaví pri rýchlosti vetra 25 m/s. Tržby z výroby energie pokrývajú celoročné náklady na verejné osvetlenie obce a splácajú úver od firmy, ktorá spolu so štátom a eurofondami poskytla peniaze na výstavbu. Projektovaná doba životnosti je 25 rokov a doba návratnosti investície bola plánovaná na 15 – 17 rokov.

Druhú veternú elektráreň s jednou turbínou a výkonom 0,5 MW spustili do prevádzky v júli 2004 na Myjave. V roku 2005 sa písalo o tom, že podľa energetikov v rokoch 2007 až 2010 čaká Slovensko veľký investičný rozmach pri budovaní veterných parkov. Okomentovanie reality necháme už na vás. Jej dokresleniu ale pomôže aj prípad našej tretej veternej elektrárne.

V septembri roku 2005 bol uvedený do prevádzky veterný park v obci Skalité na Kysuciach. No už v apríli roku 2008 bol demontovaný a turbíny boli odvezené do Poľska a Bulharska. Pôvodne sa mali v Skalitom nainštalovať nové, ale do dnes sa tak nestalo a ostal po nich iba holý pľac.

Združenie pre veternú energiu Slovenska odhadlo, že reálne využiteľný potenciál veternej energie je 600 MW, čo by stačilo na pokrytie cca 3% spotreby elektrickej energie u nás. Ako však vidíme, nie je to také jednoduché. Je potrebné mať povolenie od príslušného ministerstva s enviromentálnou agendou, ornitológov na základe pozorovaní migrácie vtákov na danom území, ministerstva obrany ako aj obce, ktorá má tiež rozhodujúce slovo.

Ostáva nám veriť, že sa na druhý pokus niekedy podarí prelomiť ľady a uskutočniť rozsiahlejšiu výstavbu veterných parkov u nás. Môžeme si brať príklad z Českej republiky, kde prvú veternú elektráreň postavili už v roku 1992 a v súčasnosti majú už niekoľko desiatok veterných elektrární. Ich celkový výkon bol v roku 2015 až 280,6 MW, čo je približne 90-násobne viac ako u nás…