Zdanenie slnečného svetla a vzduchu? Áno, aj takto vnímali ľudia daň za okná.

Ľudská kreativita veru nepozná hraníc. Takouto kreativitou bol obdarený aj kráľ Villiam III., ktorý koncom 17. storočia zaviedol v Anglicku daň za okná v „zákone o náprave znehodnotených peňazí“. Jeho pôvodnou myšlienkou bolo zaviesť daň z príjmu. S tým ale nesúhlasilo početné množstvo ľudí z majetkovo vyššej vrstvy, ktorí trvali na tom, že vláda nemusí vedieť výšku ich vtedajšieho platu. Práve to donútilo kráľa nastoliť daň za okná.

Aj v tomto prípade došlo k vzbure ľudstva, ktorí tvrdili, že je to zdaňovanie denného svetla a v podstate aj vzduchu. V snahe ušetriť, ľudia zamurovávali okná a dokonca stavali nové domy, alebo budovy, už so zamúrovanými oknami. Túto situáciu dokázali zneužiť ľudia z majetkovo a spoločensky vyšších vrstiev, ktorí sa mohli dostatočne odlíšiť od chudobnej vrstvy. Platilo, čím viac okien, tým väčší majetok.

Platenie takýchto daní prebiehalo dvoma spôsobmi a to: paušálnou sadzbou, kedy bola cena 2 šilingy na celý dom, alebo variabilnou sadzbou, ktorá závisela od počtu okien v prípade, že ich bolo viac ako desať.

Dokonca, ešte dnes, je možné nájsť v Anglicku či Škótsku staré budovy s oknami, kde sklo nahrádza múr.
Táto daň trvala až do 19. storočia, konkrétne do roku 1851.

finished-building-at-spitalfields-largeimg: via sashrepairs.co.uk
terrace-houses-in-west-london-large-1img: sashrepairs.co.uk

.src

Vaše komentáre sú vítané
Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť