Psy a zavyjanie
Veda a technika, Zaujímavosti, Zvieratá

Keď divočina volá: Rozumie váš pes zavýjaniu divého vlka?! Takáto je odpoveď

Keď niekto počuje v lese vytie, prvá vec, s ktorou tento zvuk spája, je vlk. A je to pravda, vytie je charakteristický spôsob komunikácie vlkov, ale je tiež rozšírené medzi psovitými šelmami. Ak sa pýtate, aký význam má vytie, tak odpoveď je pomerne jednoduchá. Používajú ho na komunikáciu na dlhé vzdialenosti, na označovanie hraníc územia a tiež na určovanie polohy ostatných vlkov, ktorí vo väčšine prípadov tiež odpovedajú vytím.

Komunikujú týmto spôsobom ale aj psy, ktoré obývajú naše domácnosti? Keď sa pozrieme na našich domácich miláčikov, situácia je o niečo viac komplikovaná. Situácia u domestikovaných príbuzných, nášho najlepšieho priateľa, ktorým je pes domáci, sa zdá byť trochu zložitejšia: niektoré plemená, ako napríklad vlčie záprahové psy, sa často považujú za „tvrdých vrešťanov“, čo znamená, že často vyjú a to aj na irelevantné zvuky ako zvony, sirény alebo hudbu, zatiaľ čo iné psy nevydajú obdobný hlások ani raz počas svojho života, hoci sú toho schopné.

Rozumejú domáce psy zavíjaniu vlkov?

Výskumníci z Katedry etológie na Univerzite Eötvösa Loránda sa snažili rozlúštiť záhadu vytia psov a zistiť, či je pravda, že určité plemená sú náchylnejšie na vytie a či to má niečo spoločné s ich genetickou blízkosťou k vlkom.

Na zodpovedanie týchto otázok výskumníci testovali 68 čistokrvných rodinných psov tým, že im prehrávali nahrávky vlčích vytí a sledovali ich reakcie v laboratórnych podmienkach. Ako meradlo sa použila genetická podobnosť rôznych plemien s vlkmi (takzvaná „koreňová vzdialenosť“). Vedci odhalili, že plemená, ktoré zdieľajú viac podobností s vlkmi, sú viac náchylné na vytie v porovnaní so psami, ktoré sú „vzdialenejšími“ príbuznými.

„Podľa našich výsledkov sú plemená, ktoré sú geneticky bližšie k vlkom („starodávne plemená“), náchylnejšie odpovedať vlastným vytím na prehrávky vlčích vytí. Na druhej strane plemená, ktoré sú viac vzdialené od vlkov („moderné plemená“), reagovali štekotom namiesto vytia. Zdá sa, že aj keď je vytie prítomné v repertoári väčšiny plemien, tak toto správanie stratilo svoju funkcionalitu kvôli zmenenému sociálnemu prostrediu, a preto ho moderné plemená nepoužívajú v adekvátnych situáciách,“ vysvetľuje Fanni Lehoczki, prvá autorka štúdie.

Vedci presne ale nevedia povedať, čo stojí za týmto správaním. No predpokladajú, že plemená, ktoré majú bližšie k vlkom, vedia spracovať informácie zakódované vo vlčom vytí lepšie ako moderné plemená.

Ďalším zaujímavým zistením štúdie je, že väčšiu tendenciu vyť mali psy, ktoré boli staršie ako 5 rokov. Výskumníci si to vysvetľujú tým, že staršie psy majú väčší sklon báť sa a vytie je u nich reakciou na to, aby sa vyhli ďalším psom. No treba povedať, že toto je len špekuláciu, ktorá sa vyžaduje ďalší výskum.

Vedci záverom ale konštatujú, že domestikácia a selektívne šľachtenie ľuďmi zásadne zmenili hlasový repertoár psov a ich vnímanie a produkciu zavýjania.

„Tento pohľad nás privádza bližšie k pochopeniu histórie a vplyvu nesmierne dôležitého vzťahu medzi ľuďmi a ich „najlepšími priateľmi“, psom domácim.“, hovoria výskumníci.

Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť