Nejedna slovenská domácnosť skončila v minulom storočí pod vodou. Nie, nehovoríme o žiadnej biblickej potope, ale o vodných nádržiach, ktoré v minulom storočí vznikali na našom území. Vyšším záujmom sa vtedy muselo podriadiť všetko, čo stálo v ceste, ľudské obydlia nevynímajúc. Výroba elektrickej energie, zavlažovacie systémy a protipovodňová ochrana mali prednosť.
Liptovská Mara – Váh
Na Liptove boli svedkami takého niečoho v roku 1961, v tom čase sa rozhodlo o výstavbe Liptovskej Mary. Prvé výkopové práce začali o 7 rokov neskôr a kompletne hotová bola v roku 1976. Na naše pomery rozsiahlemu projektu muselo všetko ustúpiť. Kompletne zatopených bolo dovedna 13 obcí a ďalšie z časti. Napokon aj samotná nádrž dostala meno podľa jednej zo zatopených dedín.
Druhá priehrada tzv. Vážskej kaskády je objemom najväčšia nádrž na Slovensku. Priehrada dokáže maximálne pojať až 360 miliónov kubických metrov vody, má rozlohu približne 21 km2 a viac ako 4000 obyvateľov muselo kvôli nej opustiť svoj domov.
Minulý politický režim o veľké vodné dielo na Váhu rozhodne stál. Možno ste však nevedeli, že jednou z alternatív bolo postaviť takúto veľkú nádrž v Strečnianskej úžine. Došlo by tým ale k zaplaveniu miest Vrútky a Martin, a tak sa napokon rozhodli pre Liptovskú kotlinu.
Liptovská kotlina pred vybudovaním priehrady
img: via www.cas.sk
Po mnohých zaplavených dedinách ostali len cintoríny. Tie sa, ako skoro všade, väčšinou nachádzajú na vyvýšenej ploche a preto „unikli“ pred vodou. Obec Liptovská Sielnica mala šťastie a bola vybudovaná nanovo asi 2 km severne od pôvodnej. Kataster tejto obce je po zaplavení vodou doslova roztrhaný (takých katastrov je na Slovensku kvôli priehradám viac). Po obci Čemice je pomenované parkovisko pri diaľnici.
Z obcí Vyšné a Nižné Dechtáre sa zachoval iba salaš, ktorý rozobrali a presunuli na súčasné miesto ešte pred výstavbou priehrady. Z obce Paludza sa zachoval pôvodný drevený kostol, ktorý bol prenesený a teraz stojí medzi obcami Svätý Kríž a Lazisko.
Podobný osud postretol kaštieľ zo zatopenej obce Parížovce, ktorý sa teraz nachádza v Skanzene Pribylina, kde sa nachádza aj zvon zo zvonice obce Sokolče. Z tej ostal na okraji priehrady len malý háj, momentálne patriaci pod obec Vlachy. Mimochodom, zo Sokolčov pochádzajú hneď dvaja slávni hokejisti – prvým je Stan Mikita, prvý rodák spod Tatier, ktorý hral v zámorskej NHL, druhým je Ján Starší.
rozoberanie kostola v obci Liptovská Mara
img: via www.cas.sk
Vysťahovanie takého množstva ľudí sa nezaobišlo bez komplikácii. V takýchto prípadoch mali ľudia od momentu rozhodnutia o výstavbe vodného diela zákaz stavať, prerábať, či inak zveľaďovať svoje domy. Tie preto starli a klesali na cene. Po obciach chodili úradníci, ktorí ohodnocovali budovy a majetky. Štát ich vykupoval za peniaze, za ktoré si nebolo možné inde postaviť druhý dom. Často sa preto sťahovali do bytov, najčastejšie do Liptovského Mikuláša.
Niektorí poslední obyvatelia tvrdošijne zostávali vo svojich domoch uprostred ničoty, aj keď už Maru napúšťali a museli ich odtiaľ odviesť nasilu. Pôvodní obyvatelia niektorých obcí sa doteraz pravidelne stretávajú a udržiavajú tým tradíciu, vďaka ktorej sa na ich obce nezabudlo.
Oravská priehrada – Orava
Oravská priehrada je rozlohou najväčšia na Slovensku – má 35 km2. Prvé práce na projekte sa začali v roku 1941 a do prevádzky bola priehrada pustená v roku 1954. Pod vodou ostalo päť dedín, časť obce Bobrov a v tom čase dve tretiny Námestova. Celkovo muselo opustiť domovy okolo 3200 ľudí. Zväčša sa sťahovali do Námestova a okolia Trnavy.
výstavba priehradného múru
img: via http://ustie-nad-oravou.webnode.sk/
Do osád sa mohli na chvíľu vrátiť v roku 1990, keď priehradu pri komplexnej revízii vypustili. Mnohí rodáci zo zatopených obcí sa postretali. Na dne našli už iba torzá domov.
Zo zatopenej obce Slanice pochádzal Anton Bernolák, ktorý ako prvý uzákonil spisovnú slovenčinu a ešte jeden známy Slovák – Jozef Nodžák, známejší ako Majster N. Na nezatopenom kúsku – Slanickom ostrove – sa týči kostol, ktorý sa pri budovaní priehrady zachoval. Na ostrov sa dá dostať loďou a počas zimy vďaka tuhým oravským mrazom aj po vlastných.
Slanický ostrov s kostolom
img: via ustie-nad-oravou.webnode.sk
Na brehu priehrady sa dnes nachádza rekreačné stredisko Slanícka osada, momentálne ako súčasť Námestova. Z obce Hámre sa zachovala časť cintorína, ktorý je dodnes udržiavaný. Malá kolóna s názvom Nové Ústie bola navrhnutá ešte pred zatopením pôvodnej dediny Ústie. Oficiálne je súčasťou Trstenej a pomaly sa rozrastá. V Námestove dnes kvôli výstavbe priehrady nie je zachované historické centrum mesta.
Štát sa ani tu počas projektovania a budovania nezachoval k pôvodným obyvateľom práve najlepšie. Niektorým obyvateľom obce Ústie sa postavili v Trnave domy a ulicu pomenovali Ustianska. Ďalšie postavili aj v Novom Ústí pri Oravskej priehrade.
Ostatných štát vyplatil. Pritom ich ale zasiahla menová reforma, keď hodnota koruny výrazne klesla. Ak sa však niekto nevysťahoval do roku 1950, hrozilo mu strhávanie majetku od tzv. Sťahovacej sekcie. Aj vyplácanie za domy a pozemky od štátu prebiehalo v pofidérnej rovine. Napriek postihom sa ľudia len ťažko lúčili so svojimi obydliami a po posledného Slaničana s ôsmymi deťmi a manželkou museli prísť v roku 1954 dokonca loďkou.
Pltníci v „potápajúcej sa“ Slanici
img: via ustie-nad-oravou.webnode.sk
druhá časť tu
