Aristoteles
Zdroj: Francesco Hayez (Public Domain)

Kto to bol Aristoteles a prečo sa zapísal do histórie?

Nedávno sme sa pozreli na jedného z neznámejších prorokov, aký kráčal po Zemi, Nostradamusa. Dnes sa bližšie pozrieme na život ďalšieho významného človeka, ktorý sa zapísal do histórie veľkými písmenami.

Meno Aristoteles počul už každý z nás, no len málokto vie, ako sa zapísal do histórie. Kto to bol a prečo sa považuje za jedného z najväčších mysliteľov svojej doby? Poďme sa spolu na to pozrieť.

Filozof, ktorý sa zapísal do histórie

Ide o muža, ktorého korene siahajú do starovekého grécka a vo veľkej miere prispel k logike, kritike, rétorike, fyzike, biológii, psychológii, matematike, metafyzike, etike a politike. Narodil sa v roku 384 p.n.l v Stagire na severe Grécka ako syn Nicomacha, dvorného lekára macedónskej kráľovskej rodiny. A hoci rovnako ako jeho otec vyštudoval medicínu, tak neskôr v roku 367 p.n.l išiel študovať do Atén filozofiu, kde stretol Platóna. Aby sme boli pranejší, bol jeho žiakom. No treba povedať, že aj keď bol Aristoteles skvelým žiakom, postavil sa proti niektorým Platónovým náukám. V Platónovej akadémii zostal približne do roku 347 p.n.l., píše portál univerzity berkeley.edu. Zaujímavosťou je i to, že Platón bol zas žiakom Sokrata.

Po odchode z Atén strávil Aristoteles nejaký čas cestovaním. Povráva sa aj to, že študoval biológiu v Malej Ázii. Neskôr sa Aristoteles vrátil späť do Atén, kde založil vlastnú školu známu ako lýceum. Počas tohto obdobia napísal väčšinu svojich dochovaných textov, ktoré majú podobu prepisov prednášok upravených tak, aby sa dali čítať nahlas v neprítomnosti Aristotela. No neskôr musel utiecť.

„Najslávnejším Aristotelovým žiakom bol syn Filipa II. Alexander, neskôr známy ako Alexander Veľký, vojenský génius, ktorý si nakoniec podmanil celý grécky svet, ako aj severnú Afriku a Blízky východ. Najvýznamnejším Aristotelovým študentom filozofie bol pravdepodobne Theophrastus, ktorý sa stal vedúcim lýcea okolo roku 323.“, píše britannica.com.

Potom, ako umrel Alexander Veľký, sa Atény vzbúrili proti macedónskej nadvláde. Aristoteles v tej dobe nebol v priazni panovníkov, a preto utiekol na ostrov Euboia, kde neskôr vo veku 63 rokov zomrel.

Aristoteles údajne napísal 150 filozofických traktátov (pozn. redakcie: niektoré zdroje hovoria až o 2-stovkách traktátov). Pre tých, ktorí nevedia čo je to traktát, tak ide o vedecké pojednanie. Tých 30, ktoré prežili, sa dotýkajú obrovskej škály filozofických problémov, od biológie a fyziky cez morálku, estetiku až po politiku. Mnohé sa však považujú za „poznámky z prednášok“ namiesto úplných vybrúsených traktátov a niektoré možno nie sú dielom Aristotela, ale členov jeho školy.

Ďalej treba uviesť, že na rozdiel od Platóna Aristoteles bol skôr empirik. Platón lokalizoval konečnú realitu v Ideách alebo večných formách, ktoré možno poznať iba prostredníctvom reflexie a rozumu, zatiaľ čo Aristoteles videl konečnú realitu vo fyzických objektoch a poznateľnej skúsenosti.

Aristoteles sa považuje za zakladateľa Západnej logiky

Ako otec západnej logiky Aristoteles ako prvý vyvinul formálny systém uvažovania. Všimol si, že deduktívna platnosť akéhokoľvek argumentu môže byť určená skôr jeho štruktúrou ako jeho obsahom. Napríklad v sylogizme – Všetci ľudia sú smrteľní; Sokrates je muž; preto je Sokrates smrteľný. Vychádzal z toho, že ak sú premisy logické, tak potom musí byť pravdivý aj záver. Zaujímavosťou rovnako je, že Aristoteles nikdy nepoužil slovo „logika“, ale túto disciplínu volal „analytika“

„Priniesol priekopnícke príspevky do všetkých oblastí filozofie a vedy, vynašiel oblasť formálnej logiky a identifikoval rôzne vedecké disciplíny a skúmal ich vzájomné vzťahy.“

Dôraz na dobré uvažovanie slúži ako pozadie pre ďalšie Aristotelove bádanie. Aristoteles vo svojej prírodnej filozofii spája logiku s pozorovaním, aby vytvoril všeobecné, kauzálne tvrdenia. Napríklad Aristoteles vo svojej biológii používa pojem druhov na empirické tvrdenia o funkciách a správaní jednotlivých zvierat. Ako sa ale ukázalo v jeho psychologických dielach, Aristoteles nie je žiadny reduktívny materialista. Namiesto toho uvažuje o tele ako o hmote a o psychike ako o forme každého živého zvieraťa.

Novší príspevok Predchádzajúci príspevok

Mohlo by sa Vám tiež páčiť