Pred vojnou získal Josef Mengele doktorát z antropológie a medicíny a začal svoju výskumnú činnosť. V roku 1937 vstúpil do nacistickej strany a na začiatku 2. svetovej vojny bol pridelený ako lekár práporu, následne do nacistických koncentračných táborov a v máji 1943 bol pridelený do Osvienčimu. Osvienčim mu otvoril cestu k vlastnému výskumu a experimentom na väzňoch, predovšetkým na dvojčatách či Rómoch, píše stránka múzea urologichistory.museum.

Mengele a jeho pôsobenie v tábore smrti bolo stelesnením pekla

Josef Mengele zvykol stávať na železničnom nástupišti v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, kam prichádzali dobytčie vagóny plné zajatcov. Tu vykonával selekciu prichádzajúcich a ukazujúc jedným smerom posielal najzdravších väzňov do továrenskej práce ako otrokov. Ukázaním na druhý smer poslal nespočetné množstvo žien, detí, chorých, hendikepovaných a starých ľudí, aby zomreli v plynových komorách. Existovala aj tretia skupina väzňov, ktorá  bola tvorená najmä dvojčatami, ktoré slúžili ako nedobrovoľné pokusné obete pre jeho (ne)ľudské experimenty.

V snahe odhaliť tajomstvá genetiky dohliadal Mengele na rodenie detí, ktoré nakoniec aj tak poslal do plynovej komory. Preživší svedkovia uviedli, že Mengele vytrhol dieťa z lona matky a následne ho hodil do pece, pretože to nebolo dvojča, ako dúfal. Niektoré tehotné ženy nechal nakaziť týfusom a skúmal či sa s infekciou narodia aj ich deti. Jednej tehotnej žene menom Ruth Elias, ktorá v tábore porodila dieťa, zviazal prsník, aby zistil, ako dlho môže novorodenec prežiť bez jedla.

Ďalšie obete priniesli informácie o Mengeleho zbierke ľudských očí, ktoré mal prilepené na stene svojho laboratória. Je zjavné, že ľudské oči ho fascinovali a takisto s nimi experimentoval. Jedna z jeho štúdií sa zaoberala rozdielnou farbou očí u človeka, pričom takéhoto jedinca usmrtil a jeho oči zaslal na ďalšie skúmanie do Inštitútu cisára Wilhelma pre antropológiu, ľudské dedičné učenie a genetiku v Berlíne. Farbu očí sa pokúšal zmeniť vstrekovaním chemikálií do očí živých subjektov.

Dvojčatá či ľudia s trpasličím vzrastom na jeho zozname experimentov nesmeli chýbať

Dvojčatá Mengeleho fascinovali a zaujímal sa o rozdiely medzi jednovaječnými a dvojvaječnými dvojčatami. Tie boli podrobené týždenným vyšetreniam a meraniam fyzických vlastností, pričom im amputoval končatiny alebo zámerne nakazil jedno dvojča týfusom a tomu druhému dal transfúziu krvi infikovaného dvojčaťa. Po dokončení experimentu boli dvojčatá niekedy zabité a ich telá rozrezané. Ak jedno z dvojčiat zomrelo na chorobu, Mengele zabil i to druhé, aby bolo možné po smrti pripraviť porovnávacie správy.

Jeho experimenty na trpaslíkoch zahŕňali fyzické merania, odber krvi, extrakciu zdravých zubov a liečbu röntgenovými lúčmi. Mnohé z obetí poslali do plynových komôr asi po dvoch týždňoch a ich kostry poslali do Berlína na ďalšie štúdium.

Mengele v prvej fáze svojich experimentov podrobil páry dvojčiat a ľudí s trpasličím vzrastom špeciálnym lekárskym vyšetreniam, ktoré boli bolestivé, vyčerpávajúce a trvali hodiny. Len čo sa skončili vyšetrenia daného páru dvojčiat alebo trpaslíka, Mengele ich nariadil zabiť injekciou fenolu a realizoval ďalšie fázy experimentov.

Sterilizácia Židov či Rómov bol pokusom o elimináciu nežiaducich rás

Mengele pevne podporoval nacistickú rasovú teóriu a zapojil sa do širokého spektra experimentov, ktorých cieľom bolo ilustrovať náchylnosť Židov alebo Rómov na rôzne choroby. Aby našiel genetické slabosti v zložení židovských alebo rómskych ľudí, operoval ich, čím chcel poskytnúť dôkazy nacistickej strane. Mengele predpokladal, že títo ľudia sú obzvlášť náchylní na určité choroby kvôli svojej rase a že majú degeneratívnu krv a tkanivo. V Osvienčime sa uskutočňovali aj experimenty s nútenou sterilizáciou pomocou röntgenu, chirurgie a rôznych liekov, pričom objektom sterilizácie boli práve židovskí a rómski väzni. Účelom bolo vyvinúť metódu sterilizácie, ktorá by bola vhodná na sterilizáciu miliónov ľudí s minimom času a úsilia.

Pravidlá preberania obsahu