Neft Dasları – mestečko postavené na ropných plošinách

V Kaspickom mori, asi 100 kilometrov od Baku, hlavného mesta Azerbajdžanu, leží jedno z najneuveriteľnejších sídiel na svete. Plne funkčné mestečko má 2 000 obyvateľov žijúcich na sieti ropných plošín a umelých ostrovov prepojených priehradovými mostmi o dĺžke 300 kilometrov. Reč je o Neft Dasları, ktoré sa rozprestiera v najväčšom jazere sveta, pozoruhodných 55 kilometrov od pobrežia.

Azerbajdžan bol známy svojimi bohatými ropnými zdrojmi už od staroveku. Existujú dôkazy o pôvode ropných vrtov a obchodu s ropou už z 3. a 4. storočia. Historické záznamy o ropných oblastiach a prítomnosti zemného plynu sú zachované v starých arabských a perzských rukopisoch a taktiež aj v písomnostiach známych cestovateľov ako bol napríklad Marco Polo. Peržania nazývali túto oblasť „Zem ohňa“.

img: geozet.ru

img: infoglaz.ru

Moderné vrty sa objavili v roku 1870 po tom, čo Rusko dobylo toto územie. Pred Prvou svetovou vojnou azerbajdžanské ropné vrty dodávali 175 miliónov barelov ropy ročne, čo tvorilo 75% celkovej produkcie krajiny. Po vojne pri skúmaní ropy v Kaspickom mori sovietski inžinieri narazili na najlepšiu kvalitu ropy v hĺbke 1 100 metrov pod hladinou jazera. Krátko po tom bola na tomto území vybudovaná prvá ropná plošina mimo pobrežia na svete; tak sa zrodilo mestečko Neft Dasları.

Prvotný základ Neft Dasları pozostával zo siedmich potopených lodí, vrátane prvého ropného tankera na svete. V priebehu desaťročí mestečko rástlo, až vzniklo 2 000 vrtných plošín rozptýlených v 30 kilometrovom kruhu, ktorý bol pospájaný sieťou mostov s viaduktmi s rozpätím 300 kilometrov. Na týchto plošinách robotníci vybudovali osempodlažné bytové domy, továreň na výrobu nápojov, futbalové ihrisko, knižnicu, pekáreň, práčovňu, kino s kapacitou 300 sedadiel, kúpele, zeleninovú záhradku a dokonca aj stromami lemovaný park, kvôli ktorému bola pôda privezená z pevniny. Počas svojho rozkvetu tam žilo približne 5 000 pracovníkov.

(Video si môžete prepnúť na 0:55)

Neft Dasları začalo upadať s rozpadom Sovietskeho zväzu a objavením nových ropných polí na iných miestach. Počet pracovných miest sa znižoval a mnoho ropných plošín ostalo opustených. Zanedbávanie a nedostatočná údržba spôsobili, že sa veľa z nich zrútilo do jazera. Iné sú zasa v procese rozpadu. Z celkového počtu 300 kilometrov ciest, ostalo k dispozícii len 45 a aj tie upadajú do zabudnutia. Vláda je však na toto miesto stále hrdá a v časoch Sovietskeho zväzu to bolo prísne strážené tajomstvo. Aj dnes je pre cudzincov dostať sa do mestečka ťažké. Dokonca si ho nemôžete priblížiť ani na Google Maps.