Našu Zem obklopuje ochranný magnetický štít – magnetosféra.

Toto pole vzniká pri rotácii trením vonkajšieho tekutého jadra o pevné vnútorné jadro.

Magnetosféra odráža energetické častice vyžarované Slnkom.

Výsledkom tohto procesu je aj polárna žiara či geomagnetické búrky.

Keď sa však jadro ochladí, o magnetosféru prídeme. Stratíme tak ochranu pred slnečným vetrom, ktorý našu atmosféru postupne „odpáli“ do vesmíru.

Podobný osud postihol Mars – kedysi planétu s vodou a bohatou atmosférou.

Jedným z najdôležitejších faktorov našej existencie je Slnko a ideálna vzdialenosť Zeme od tejto hviezdy.

Slnko je hviezda a tie zvyknú umierať. Momentálne je v polovici svojho života a stále mení vodík na hélium.

To však nepotrvá večne. O miliardy rokov sa na Slnku minie vodík a hviezda začne fúziu hélia.

V tom prípade pôjde o omnoho silnejšiu reakciu. Jej následkom budú slnečné vrstvy smerovať von do vesmíru a Zem sa pravdepodobne začne približovať k Slnku.

Zo Zeme sa následne vyparí voda a povrch sa spáli.

Naša planéta sa vzápätí vychýli zo svojej osi a skončí ako zamrznutá tulácka planéta.

Spomenuli sme tulácku planétu – planéty sa občas zvyknú dostať mimo svojho solárneho systému.

Podľa posledných simulácií, v Mliečnej ceste môže byť tuláckych planét viac než hviezd v pomere 1: 100 000.

Jedna z nich by mohla Zem vychýliť na nehostinnú orbitu.

Dostatočne veľká tulácka planéta nás dokonca môže „vystrčiť“ z nášho solárneho systému (alebo spôsobiť kolíziu so susednou planétou).

Keď by sa vzápätí zo Zeme stala tulácka planéta, jej povrch by výrazne ochladol. Gravitačné výchylky by mohli spôsobiť striedanie extrémnych zím s extrémnymi horúčavami.

Namiesto predošlého prípadu, kedy by tulácka planéta svojou blízkosťou mohla vychýliť zem z vlastnej osi, by mohlo dôjsť k priamemu nárazu.

Asi pred 4 a pol miliardami rokov narazila malá planéta do väčšej. Z nárazu sa postupne sformovala naša Zem a Mesiac.

Nová kolízia by roztrúsila trosky planét po solárnom systéme. Z nich by sa opäť mohla sformovať nová planéta, no je otázne, či by na nej postupne vznikol život.

Takéto scenáre sme už mohli vidieť aj na filmovom plátne.

Vesmírne „kamene“ môžu spôsobiť obrovské škody. Jeden väčší pravdepodobne vyhubil dinosaury. Na zničenie celej Zeme by však bolo potrebných viac asteroidov.

Tento scenár je veľmi pravdepodobný. Našu planétu bombardovali asteroidy po milióny rokov od jej sformovania.

Bombardovanie bolo také intenzívne, že oceány počas celého roka doslova vreli.

Takú záťaž by dokázali prežiť len jednobunkové organizmy, ktoré zvládali teplotné extrémy.

Väčšina života na Zemi by však také teploty neprežila. Teplota vzduchu by na niekoľko týždňov mohla dosiahnuť až 500° Celzia.

Hollywood obľubuje aj takýto scenár konca našej zemegule.

Čierne diery sú záhadné a nebezpečné. Rešpekt vzbudzuje už len samotný názov.

O čiernych dierach sa zatiaľ nevie mnoho. Je však známe, že im neunikne ani svetlo.

Vedci sa domnievajú, že rovnako ako tulácke hviezdy, aj čierne diery sa voľne pohybujú po vesmíre. Je teda možné, že jedna „zavíta“ do našej galaxie.

Malá čierna diera môže minúť Zem bez následkov. Väčší gravitačný kolapsar by však znamenal obrovské problémy.

Keď neunikne svetlo, neunikne ani Zem. Existujú dve veľké teórie o tom, čo by sa mohlo stať, keby nás pohltila čierna diera.

Prvá tvrdí, že za horizontom udalostí by sa atómy natoľko rozťahovali, až by sa roztrhli.

Ďalší vedci si myslia, že by sme sa dostali na koniec vesmíru a skončili v úplne inom priestore.

Ak by sa dostatočne veľká čierna diera nedostala úplne k Zemi, mohla by spôsobiť následky, ktoré by nás „vykopli“ z galaxie alebo prisunuli k Slnku.

Gamma žiarenie patrí k najväčším vesmírnym fenonénom.

Väčšinou ide o výsledok umierania masívnej hviezdy. Jeden krátky záblesk dokáže vyprodukovať viac energie než naše Slnko počas celého svojho života.

Taká energia by dokázala zničiť ozónovú vrstvu, zaplaviť Zem ultrafialovým žiarením a spustiť rapídne ochladzovanie našej planéty.

Podľa niektorých teórií spôsobilo gamma žiarenie vyhubenie života na Zemi spred 440 miliónov rokov.

Ide však o silno teoretický koniec. David Thompson z Fermi Gamma-ray Space Telescope pre National Geographic povedal, že sa niet čoho báť.

Podľa jeho slov je pravdepodobnosť, že Zem zasiahne záblesk gamma žiarenia, rovnaká ako to, že nájde ľadového medveďa v šatníku svojej izby v Marylande.

Tento scenár by spôsobil koniec celého vesmíru, nie iba našej planéty.

V teoretickej rovine – temná hmota rozťahuje vesmír čoraz rýchlejšie.

Pri súčasnom zrýchľovaní, približne za 22 miliárd rokov, sila, ktorá drží atómy pokope zlyhá a hmota vo vesmíre sa premení na žiarenie.

Takzvaný „Big Rip“ sa nemusí stať. Čo by však nasledovalo, ak by sa zo Zeme vytratil život?

Je možné, že niektoré mikróby by prežili a postupne by sa z nich vyvinuli zložitejšie organizmy.

Ak by však na Zemi neprežilo nič, ostáva nám dúfať, že v iných kútoch vesmíru bude zachovaný život v inej forme.