V minulosti ľudia zvyčajne priezviská nemali, no v starovekej Číne to bolo inak. Táto civilizácia bola jednou z prvých, ktorá ich začala používať. Pred viac ako 3000 rokmi údajne prijali priezviská na zlepšenie sčítania ľudí a dlho sa tradovali matkami. Dnes však väčšina Číňanov používa priezvisko svojho otca, ako aj väčšina sveta, píše mylineage.com.
V Európe sa priezviská začali používať neskôr, až v stredoveku. Vtedy ľudia väčšinou žili v malých dedinách a poznali sa navzájom. Keď však populácia rástla a ľudia cestovali alebo obchodovali s inými mestami, potrebovali spôsob, ako sa rozlišovať. V čase, keď Západorímska ríša skončila v 5. storočí, boli priezviská vo Východorímskej ríši neobvyklé a v aristokracii západnej Európy, kde germánska kultúra prevládala, sa rodové mená takmer vôbec nepoužívali. Výrazne sa začali objavovať až v 10. storočí.
Priezviská majú rôznu históriu v rôznych častiach sveta a hoci sú teraz bežnou praxou, nebolo to vždy tak. V roku 1400 väčšina Angličanov a niektorí Škóti používali priezviská, no mnoho Škótov a Walesanov si priezviská osvojilo až v 17. storočí. V Anglicku a podobných kultúrach si tradične žena po sobáši vzala manželovo priezvisko, čo sa datuje od čias panovania Henricha VIII. , ktorý nariadil, aby sa pôrody zapisovali pod priezviskom otca. V Írsku je používanie priezvisk veľmi starodávne a táto krajina bola vôbec prvou v Európe, ktorá zaviedla stabilné priezviská.
Niektoré priezviská majú svoj význam jednoznačný!
Existuje mnoho zdrojov európskych priezvisk. Avšak, dajú sa rozdeliť do štyroch kategórií a to priezviská odvodené od mena, miesta, zamestnania či postavení a prezývky. Pôvodné priezviská boli celkom jednoduché, ale postupom času sa stali čoraz rôznorodejšie a komplexnejšie, píše wonderopolis.org.
Patronymické mená označujú osoby ako potomkov ich otcov. Napríklad, ak otec sa volá Richard, jeho dcéra by sa mohla volať Sarah a stala by sa známou ako Sarah Richards. Podobne, ak sa otec volá John, jeho syn má meno Stephen, tak syn by mohol používať meno Stephen Johnson.
Priezviská odvodené od miesta identifikujú osoby podľa miesta ich narodenia, pobytu alebo výkonu práce. Napríklad, Sara York by mohla byť Sara, ktorá žila v meste York. Miestne názvy môžu byť založené aj na krajinárskom prvku. Theodore Underhill alebo Karen Atwood by mohli dostať svoje priezviská na základe toho, že žili blízko kopcov alebo lesov.
Ďalšie bežné priezviská boli založené na povolaní alebo spoločenskom postavení. Napríklad, Andrea Baker by mohla byť tá Andrea z dediny, ktorá piekla chlieb. Adam Kováč si zas mohol zvoliť svoje priezvisko, aby to odrážalo jeho povolanie kováča.
Iné bežné priezviská boli založené na prezývkach. Týmito slovami sa zvyčajne opisovali charakteristiky osoby a tie mohli byť založené na veľkosti postavy ako dlhý, krátky či malý alebo osobnostných vlastnostiach ako statný, prísny či veselý.
